PORADÍME VÁM Deti si pýtajú vreckové, minú ho na sladkosti a hračky! Mám ich v tom podporovať?
Zdroj: Foto: Thinkstock.com
Obraciam sa na vás s prosbou o názor, keďže som slobodná mama. Peniaze rozhodne nemám nazvyš, a čo môžem, šetrím pre deti. Lenže deti si začali po vzore rovesníkov pýtať “vreckové”.
Nepáči sa mi to, lebo syn má osem a dcéra desať. Syna zaujímajú len hračky a dcéra chodí s kamarátkami po škole po obchodoch kde si kupujú sladkosti. Je to rozumné, aby som im dala peniaze na niečo, čo absolútne nepotrebujú? Hlavne, keď sú potrebné v rozpočte? Na druhej strane ostatné deti vraj peniaze od rodičov majú. Čo mi poradíte?
Deti, ktoré mali desiatu z domu verzus bagetové deti
Ako dieťa si pamätám, že nám rodičia vreckové nedávali. Nikdy som nemala “drobné” na drobnosti ako sladkosti, detský časopis či maličkosť z papiernictva.
Mala som však viacerých spolužiakov, ktorí dostávali vreckové raz za týždeň či raz za mesiac. Väčšina z nich ho mala preto, lebo rodičia nezvykli robiť desiatu, ale nachystali im peniaze, za ktoré chodili do školského bufetu. Peniaze si rozpočítali na celý týždeň tak, aby si cez prestávku po druhej hodine kúpili sladké pečivo alebo bagetu.
Keď som dostala vreckové od babky alebo od dedka, čo bolo naozaj výnimočne, dokázala som ho minúť v priebehu chvíľky, pretože som bola nadšená z predstavy, čo všetko si odrazu môžem dovoliť kúpiť. Samozrejme, že som z toho nadšenia nikdy nebola schopná nič ušetriť.
Peniaze pre mňa nemohli mať hodnotu, o ktorú sa musím starať a pracovať s ňou, pretože si zabezpečujem desiatu. Ak si ich nerozpočítam, budem hladná. Práve naopak, keďže o moju desiatu sa dobromyseľne postarali rodičia, boli náhodou získané peniaze určené len pre moje chvíľkové nadšenie a zábavu.
Deti, ktoré si kupovali v desiatich rokoch po druhej hodine osie hniezda, si v pätnástich chodili privyrábať k rodičom do kancelárie, a za ušetrené vreckové (samozrejme, už odpracované) si našetrili na prvý telefón alebo snowboard. Ja som v pätnástich stále kupovala dievčenské časopisy, ktoré som čítala nad podobne kúpenou čokoládou:-).
Pokladnička ako investičný fond
Nech je pre vás tento krátky príbeh výstrahou. Deti potrebujú vreckové. Potrebujú šetriť, uvažovať nad peniazmi a potrebujú v tomto smere vedenie. Pokiaľ ste v úlohe slobodnej mamičky, o to väčšiu zodpovednosť k nim v rodine zrejme musíte mať. Deti nemusia mať veľké vreckové, ale potrebujú sa naučiť vedieť s ním nakladať.
Môj známy mal štyri deti, teda tiež nemohol na vreckovom plytvať. Naučil svojich potomkov, že vreckové je odmena za splnenie celotýždňových povinností. Ak nebol žiadny prúšvih v škole, domáce povinnosti boli hotové a deti neodflákli krúžky, dostali v nedeľu večer nejaké drobné. Lenže nemohli ich minúť bez rozumu.
Každé leto chodili do tábora a za rok si museli určitú sumu (tuším 50 eur) zaplatiť sami. Plus vreckové na tábor bolo z ich šetrenia. Ostatné doplácali rodičia. Všetky deti sú už vo veku adolescentov a na tábory nechodia. No všetky zhodnotili, že takýto systém bol zodpovedný, rozumný, a hoci im rodičia ani jeden raz neotvorili pokladničky, naučili sa veľa o tom, ako pracujú peniaze. Možno by ste podobný model investičného sporenia moli vyskúšať aj vo vašich pokladničkách.
Máte problém vo výchove či vo vzťahoch a potrebujete poradiť, či získať odstup a iný pohľad? Napíšte nám a naša redaktorka a študujúca terapeutka vám poradí. Prinieslo vám rodičovstvo či partnerský vzťah situáciu, s ktorou si neviete poradiť? Napíšte nám na spuntik@spuntik.sk a my vám radi poradíme.
