DETAILY ODHALENÉ: Veronika Ostrihoňová otvorene odpovedala na otázky ohľadom ich ďalšieho života v Bruseli!

„Tak sa to udialo. Presunuli sme sa do Bruselu.“ Týmito slovami začína politička Veronika Ostrihoňová svoju cestu do hlavného mesta Európskej únie. Tento krok nie je len kariérnym rozhodnutím, ale aj zmenou v jej osobnom živote.
Ako poslankyňa v Európskom parlamente sa rozhodla presunúť do Bruselu, aby mohla ešte efektívnejšie pracovať pre Slovákov a Slovenky, ktorých zaujíma jej hlas v EÚ. „Chcem pre Slovákov a Slovenky pracovať každú možnú chvíľu – veď som ich zamestnankyňa,“ uvádza Ostrihoňová. Rovnako však myslí aj na svoju rodinu, pre ktorú sa tento krok stal nevyhnutným. „Chcem pracovať aj pre dvoch Slovákov a jednu Slovenku, ktorých mám doma – veď som ich mama a manželka,“ dodáva.
Aj napriek presunu do Bruselu zostáva silne prepojená so Slovenskom. Plánuje pravidelne navštevovať svoju rodnú krajinu a stretávať sa s občanmi. „Budem chodiť pravidelne na Slovensko a do rôznych miest po celej krajine, aby som sa stretávala s čo najviac ľuďmi,“ hovorí politička.
A čo rodina?
Ostrihoňová uvádza, že aj jej manžel, moderátor Matej, bude pokračovať vo svojej práci v rádiu a moderovaní akcií, vďaka technológiam a cestovaniu lietadlami. Deti budú pokračovať v inštitúciách, ak sa nerozhodnú inak.
Veronika však priznáva, že nový začiatok nie je bez výziev. Celá rodina sa totiž bude musieť prispôsobiť životu v zahraničí. „Či vie zvyšok rodiny po francúzsky? Absolútne nie,“ smeje sa, no zároveň s optimizmom dodáva: „Môj tip je, že dve tretiny rodiny sa to naučia.“
Súčasťou tejto zmeny je aj starostlivosť o rodinného psa Molly, ktorá zatiaľ zostala u jej rodičov, ktorí sú z tejto situácie nadšení. „Postupne uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ dodáva Veronika.
Napriek tomu, že nemá všetky odpovede, Ostrihoňová berie presun do Bruselu ako „skúšku“. „Niektoré výzvy nám život prináša, na ktoré sa dá pripraviť, a niektoré, do ktorých treba jednoducho len skočiť,“ vysvetľuje. Hoci nevie, ako sa jej rodinný život bude vyvíjať, teší sa, že je obklopená rodinou, ktorá do tejto zmeny „skočila“ spolu s ňou.
A čo je podľa Ostrihoňovej najdôležitejšie? „Domov netvoria budovy, ale ľudia,“ uzatvára. Vďačná za podporu svojich najbližších, Veronika cíti, že aj keď pred nimi stojí ešte veľa práce, rodinná podpora je to, čo ich drží pohromade a čo im dáva silu na tejto ceste.