Chvíle plné STRACHU! Známy OTECKO sa pripravoval 2 ROKY, aby opísal HROZIVÉ momenty z pôrodu jeho syna
Pôrod môže byť nádherným, ale zároveň aj veľmi náročným okamihom nielen pre samotné ženy, ale aj pre ich partnerov. O to horšie je to v prípade, ak sa niečo skomplikuje. Chvíle plné strachu opísal aj Tom z cestovateľského dua 2 on the way. Trvalo viac ako 2 roky, kým nazbieral odvahu a podelil sa s ich rodinným príbehom svojim fanúšikom.
Tom a Luci majú na Instagrame profil 2 on the way, ktorý sleduje takmer 94-tisíc ľudí. Sú rodičmi dvoch detí – staršej dcérky Izi a mladšieho Tobiho. Práve pôrod ich mladšieho synčeka bol sprevádzaný nečakanými komplikáciami, o ktorých sa otecko rozhodol prehovoriť.
Svoj príspevok začal slovami, že už prešli dva roky a jemu hlavou mnohokrát vírili myšlienky, či už je pripravený napísať nasledovné riadky. „Pamätám si, ako by to bolo včera – keď som zostal úplne strnulý uprostred miestnosti, sám, zúfalý, so slzami v očiach a plný beznádeje. Tak veľmi som si prial a dúfal, aby všetko dobre dopadlo,“ napísal. Následne zverejnil celý ich príbeh.
Všetko vyzeralo v poriadku
Keď sa blížil pôrod ich synčeka, Luci sa rozhodla, že bude rodiť prirodzenou cestou. Keďže Tobi už nepriberal, dohodli sa s lekárom, že pôrod vyvolajú. „Odišli sme do pôrodnice deň vopred. Vtipkovali sme, smiali sme sa, Luci postupne prichádzali kontrakcie a všetko vyzeralo, ako malo. Ešte v noci, keď som sa vrátil domov, som si poznačil do denníka: 3. augusta 1:03 - Už spinká. Blíži sa pôrod,“ prezradil Tom v úvode svojho príbehu.
Ako sám priznal, celý čas na svojej milovanej žene videl, ako mala strach, aby bolo doma všetko čisté a aby mala ich dcérka Izi všetko pripravené. Na druhý deň ráno boli kontrakcie čoraz silnejšie, no vôbec si nepripúšťali, že by sa mohlo niečo stať. „Keď to už vyzeralo, že sa blíži tých posledných pár desiatok minút, svet sa mi obrátil hore nohami. Pravdupovediac, doteraz si pamätám hlavne tie pocity beznádeje, ktoré som cítil uprostred prázdnej miestnosti,“ priznal dvojnásobný otecko.
Všetko sa stalo tak rýchlo
Pôrod sa skomplikoval a všetko sa zrazu udialo veľmi rýchlo. „Zrazu bolo v miestnosti sedem ľudí. Tobi prestával dávať odozvy, lekári hovorili pre mňa španielsky, držal som Luci za ruku a ona moju. Pozeral som sa jej zblízka do očí, ktoré sa leskli. Tak veľmi sa mi chcelo plakať, ale snažil som sa byť silný kvôli nej, aby ma nevidela plakať,“ pokračoval Tom.
O Luci mal veľký strach. „Keď mi Luci odviezli pred očami a z vedľajšej miestnosti sa neozýval ani detský plač, len ticho, pripadalo mi to, ako keby som v tej miestnosti čakal celú večnosť. Po tvári mi stekali slzy, každá minúta sa neskutočne vliekla a hlavou sa mi preháňali všemožné myšlienky... aj to, že to musí zvládnuť, pretože si bez nej neviem predstaviť ďalej žiť,“ otvoril sa svojim sledovateľom.
Následne sa otvorili dvere a priniesli mu jeho synčeka. „Pravdupovediac, bol som duchom neprítomný, nevedel som sa naplno radovať, pretože som stále myslel na Luci. Nevedel som, či je v poriadku. Kdesi vzadu som počul, ako mi pediater hovorí: „Tak toto bolo o vlások, skoro tu nebol.“ Sestry hovorili: „Môžete si ho odfotiť, otecko.“ Fotil som, ale v tej chvíli som tak veľmi chcel vidieť Luci a vedieť, že je v poriadku.“
Všetko napokon dobre dopadlo
Aj keď z jeho slov naskakujú zimomriavky, napokon dopadlo všetko dobre. „Čakali sme spolu – ja a Tobi. Sedel som na stoličke, pevne som ho držal, pohojdávali sme sa, spieval som mu, aby som zahnal tie najhoršie myšlienky. Pamätám si už len záblesky, keď po mňa prišli, že všetko dobre dopadlo. Mohol som aspoň na chvíľu vidieť Luci na chodbe, ako leží na lehátku a zvíja sa od bolesti... Ani nás nemohla vnímať, ale v tej chvíli som vedel, že už to bude dobré,“ napísal s úľavou Tom.
Neskôr sa dozvedel, že komplikácie spôsobil pupočník, ktorý išiel napred a hlavička, ktorá sa zasekla v pôrodných cestách, preto sa musel vykonať akútny cisársky rez. Bolo potrebné pridržiavať pupočník z jednej strany a z druhej vykonať rez.
Na záver vzdal hold všetkým ženám, ktoré si pri pôrode musia prejsť náročnými, no obdivuhodnými vecami. „Luci, si pre mňa hrdinka a znamenáš pre mňa tak veľa, že neexistujú slová, ktoré by to dokázali dostatočne vyjadriť. Mali sme v ten deň obrovské šťastie a ak existujú anjeli, verím, že museli stáť pri nás,“ dodal Tom v závere príspevku.
Celý príbeh v pôvodnom znení si môžete prečítať v tomto príspevku, stačí posúvať fotografie.
Dnes je z nich, našťastie, krásna a šťastná rodinka, ktorá si užíva spoločné chvíle. Tento príbeh si vyslúžil množstvo srdiečok a komentárov od fanúšikov, ktorí priznali, že ich jeho slová dojali. Prajeme všetko dobré!
