Moje deti mi pomáhajú: Nie je toto už na nich priveľa?
Kým niektorí rodičia nevyžadujú od detí takmer žiadnu pomoc a spoluprácu v domácnosti, iní majú pevne stanovené pravidlá. Naďa sa obáva, či deti nezaťažuje až príliš.
„Mám desaťročné dvojčatá – syna a dcéru. Bežne denne vyprázdňujú umývačku riadu, upratujú si svoju izbu, vedia povysávať, umyť kúpeľňu, chodia do kontajnerov s triedeným odpadom, pomáhajú s mladšou dcérou a pracujú na záhrade. Nie je toho na nich predsa len veľa? Majú ale aj svoj voľný čas, keďže žijeme na dedine, vonku sú často aj sami. Ich rovesníkov vidím len s mobilom alebo pri počítači. Občas sa ale sama seba pýtam, či nie som na deti zbytočne tvrdá,“ zdôverila sa so svojimi obavami 32-ročná Naďa.
Odpovedá detská psychiatrička, MUDr. Lucia Vašková
„Vzhľadom na vek vašich detí mi príde dobré, čo všetko vedia. Naše deti, u nás doma, sú tiež zapojené do chodu domácnosti. Každý má svoje povinnosti. Podľa mňa je dôležité, aby si deti uvedomovali, že keď chcú, aby rodina fungovala, je potrebné, aby k tomu prispeli aj ony. Odmenou im je pocit, že sa dá na ne spoľahnúť, že niečo dokážu, To deťom vždy robí dobre, spevňuje ich to. Okrem toho ich to učí zodpovednosti, ktorá je jedným zo základných pilierov dobrého a úspešného života.
Ak odmalička nevedieme deti k tomu, aby boli zodpovedné nielen za svoje povinnosti, ale za celý svoj život, ak sa o ne príliš staráme a robíme všetko za ne, tak si potom neveria, sú zakríknuté, môžu byť dokonca až šikanované, trpia úzkosťami a rôznymi fóbiami. Nesamostatnosť sa dokonca môže prejaviť aj na fyzickej úrovni, takéto deti bývajú často choré, nevládzu sa hýbať… Verím tomu, že žiadny rodič nechce, aby jeho dieťa skončilo s takýmito problémami. Len je na to treba myslieť vlastne už od jeho narodenia. Myslím si ale, že vašim deťom nič z toho nehrozí."
