Ochorelo vám krátko po nástupe do školy dieťa? Je to úplne normálne
Zdroj: gettyimages.om
Nástup detí do kolektívu sa prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov, tak sa niet čo čudovať, keď ochorejú.
V niektorých prípadoch je prekonávanie ľahkých, hlavne bakteriálnych infekcií pre správny vývoj imunity dokonca nevyhnutné.
Deti sa rodia s istou imunitnou výbavou, teda so schopnosťou organizmu brániť sa voči nepriateľom z vonkajšieho prostredia. Detská imunita je však nezrelá a musí sa učiť reagovať na nové podnety. „Hlavne v predškolskom veku. Predškoláci majú imunitnú odpoveď síce už dokonalejšiu ako mladšie deti, ale v porovnaní s dospelými im stále chýba takzvaná imunologická pamäť,“ vysvetľuje pediatrička MUDr. Lucia Želeňáková z detskej polikliniky Dr. Martinko.
Informácia, že nárast chorobnosti v tomto období nie je nič neprirodzené ani neočakávané, by mohla rodičov upokojiť. „Dieťa sa dostane do kontaktu s mnohými vrstovníkmi, jedno dieťa predstavuje pre druhé zdroj infekcií. Imunitná obrana sa postupne vybuduje a zdokonalí a chorobnosť detí klesne,“ hovorí Želeňáková.
Výraznejší a častejší kašeľ či sfarbený soplík už naznačujú prítomnosť infekcie a vtedy je vhodné dieťa nechať doma. Nielenže môže nakaziť ostatných v kolektíve, ale k už existujúcej, i keď miernej infekcii, sa môžu pridať ďalšie. Tieto príznaky dnes navyše môžu znamenať, že ide o covid, ktorý, našťastie, väčšina detí prekoná bez závažnejších problémov. Môžu však infekciu prenášať bez toho, že by sa u nich prejavovali akékoľvek príznaky.
Chce to pokoj, ale...
„V zásade je u detí v predškolskom veku typická častá prítomnosť nádchy, ktorá vôbec nemusí súvisieť s infekciou. Príčinou môže byť aj alergia (počas jesene a zimy na plesne, buriny, roztoče) či zmeny vyvolané chladom a zmenami teploty a vlhkosti vzduchu (typicky zvýraznené u alergikov, ktorých je čoraz viac). Podobne je pomerne ťažké rozlíšiť medzi alergickou a nealergickou nádchou, keďže môžu mať rovnaké alebo veľmi podobné príznaky.“
„V praxi sa stretávame najmä s opakovanými infekciami dýchacích ciest. Prevažujú ochorenia horných dýchacích ciest (nosová dutina a prinosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a asi u 10 – 30 % detí zápaly dolných dýchacích ciest. U jasličkárov a škôlkarov je bežná chorobnosť vo frekvencii 6 – 8 infekcií dýchacích ciest v priebehu jesene a zimy. U starších detí (6 – 12 r.) je to vo frekvencii 2 - 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom a dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov. Dôležitejšie ako častosť týchto infekcií je však ich charakter,“ dopĺňa pediatrička.
V súčasnej situácii nie je ľahké nepodliehať panike a nezľaknúť sa, len čo si dieťa kýchne. Podľa pediatričky však nie je nič nezvyčajné, že malé deti častejšie trápia infekcie dýchacích ciest, hnačky, infekcie močových ciest alebo kože. To všetko je v poriadku (samozrejme, vyžadujú si primeranú pozornosť a starostlivosť či liečbu), pozor si však treba dať na alergie či intolerancie. „Vždy treba veľmi precízne posúdiť, či ide o infekciu v dôsledku nezrelej imunity, respektíve jej prechodného oslabenia, alebo o poruchu imunity. Preto je rozumné dať dieťa vyšetriť u detského lekára, ktorý zváži, či je nutné aj vyšetrenie u imunológa,“ hovorí MUDr. Želeňáková. Znamená to, že žiadnu chorobu netreba podceniť, ale ani zbytočne bez názoru odborníka preceňovať.
Výzva pre imunitu
Detský kolektív, v ktorom sú bežné infekcie prirodzené, je pre imunitu dieťaťa dobrou výzvou, aby sa naučila niečo nové, a tým sa posilnila. „Detská imunita sa s väčšinou ochorení stretáva prvý raz a niektoré jej môžu dať viac zabrať, keďže na ne organizmus ešte nepozná vhodnú odpoveď. Imunita dieťaťa potrebuje preto správne stimuly a mala by byť vo vhodnej miere vystavovaná podnetom, aby sa na ne učila reagovať,“ zapája sa do debaty odborník na imunitu Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures. Na druhej strane, ak detský organizmus rieši nejakú infekciu alebo ochorenie, i keď mierne, nemusíme ho vystavovať ďalším infekciám, napr. ovčím kiahňam.
Takisto deti mladšie ako jeden rok by nemali prichádzať do styku s infikovanými ľuďmi. Ich imunita a organizmus sú ešte veľmi nezrelé a aj bežné ochorenie môže spôsobiť vážnejšie problémy či trvalé následky, ktoré v útlom veku nemusia byť hneď zjavné. U detí do 1 roka teda treba dávať pozor, nakoľko je u nich väčšie riziko ťažšieho priebehu. Väčšie riziko je aj u detí s obezitou, astmou a/alebo chronickými ochoreniami dýchacích ciest, cukrovkou, genetickými, neurologickými alebo metabolickými ochoreniami, kosáčikovou anémiou, s liečbou imunosupresívami a s chronickými ochoreniami, ktoré postihujú viacero častí tela.
Dôležitá rozcvička
Aké podnety potrebuje imunita každého dieťaťa? Dôležitá je vyvážená strava obsahujúca všetky vitamíny, stopové prvky a vlákninu, dostatočný pitný režim (bez zbytočne pridaného cukru alebo kofeínu), ale aj dostatok spánku či pohybu. „Chorobnosť znižujú i pobyty pri mori a vo vysokohorskom prostredí,“ uzatvára pediatrička. Nemenej významná je hygiena, najmä správne umývanie rúk pred jedlom či po návšteve toalety.
Odborníci odporúčajú aj otužovanie. Neznamená to, že budeme dieťa kúpať v studenej vode, ale občasná vlažná sprcha, saunovanie a hlavne primerané oblečenie a pobyt v neprekurovaných miestnostiach urobia obrovskú službu.
