Detská hyperaktivita nie je skutočná choroba
Zdroj: almightydad.com
Snáď o každom neposednom dieťati sa zvykne hovoriť, že trpí poruchou pozornosti (ADHD). Niektorý zo symptómov pritom možno napasovať na každého, hovorí neurológ.
Jeden z popredných svetových neurológov Bruce Perry hovorí, že u detí s diagnózou ADHD by bolo potrebné hľadať aj iné dôvody pre ich poruchu. Zdôrazňuje, že porucha pozornosti nie je skutočná choroba. „Keď sa nad tým zamyslíme, uvedomíme si, že na každého z nás sa v určitom momente hodí aspoň pár z kritérií typických pre ADHD,“ hovorí.
Kriticky sa stavia k medikamentóznej liečbe tejto poruchy, ktorej využívanie sa v celosvetovom meradle výrazne zvýšilo. Psychostimulácia prostredníctvom liekov má stimulovať časť mozgu, ktorá mení duševné a behaviorálne reakcie. Perry je znepokojený tým, že často je diagnostikovaná porucha pozornosti u detí len na základe rôznych fyziologických problémov. Medzi typické príznaky k diagnostike ADHD patria nepozornosť , hyperaktivita a impulzívnosť po dlhšiu dobu. Podľa Perryho lekári v mnohých prípadoch až príliš rýchlo predpisujú lieky, aj keď neznamenajú žiadne dlhodobejšie výhody. Naopak, štúdie na zvieratách poukazujú na možné neskoršie poškodenia organizmu.
„Sme veľmi nezrelí pre jednoznančné diagnostikovanie ADHD v aktuálnom vývoji,“ upozorňuje. „Je to, ako keby niekto pred sto rokmi prišiel k lekárovi s bolesťami na hrudi a ten by mu povedal, že má horúčku. Asi takto dnes diagnostikujeme ADHD,“ kritizuje. Perry uprednostňuje prístup zameraný na odhaľovanie príčin ADHD a tvrdí, že pozornosť by v mnohých prípadoch mala byť zameraná skôr na správanie rodičov ako na deti. „Existuje celý rad nafarmakologických terapií, ktoré sú efektívne. Mnohé z nich sa týkajú pomoci dospelým, ktorí sú s deťmi,“ hovorí.
Na správanie dieťaťa má správanie rodičov často väčší vplyv, než si uvedomujú. Deti vnímajú nervozitu dospelých, ich úzkosti, strach či problémy a sú nimi veľmi ľahko ovplyvniteľné. Práve takáto negatívna spätná väzba môže spúšťať poruchy s pozornosťou a správaním. V prvom rade je na rodičoch, aby boli deťom dobrým príkladom, kládli pred nich dosiahnuteľné ciele a mali realistické očakávania. Tak je podľa Perryho možné minimalizovať veľké percento problémov, ktoré majú deti s diagnózou ADHD. Zníženie nepriaznivých skúseností v detstve je kľúčom k eliminácii mnohých príčin dysfunkcie.
