Otváranie škôl: Čo na to odborníci, rodičia a deti? V týchto okresoch majú stopku

Otváranie škôl: Čo na05.02.2021 |

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) na otváraní škôl trvá. Uznesenie vlády, ktoré odprezentoval premiér Igor Matovič, to však koriguje.

Na zvyšujúcu sa prítomnosť britskej mutácie koronavírusu reagujú mnohé samosprávy a vedenia škôl tým, že čakajú na výsledky víkendového testovania a minimálne v pondelok školské brány neotvoria. Počas víkendu 5. a 6. februára by sa okrem zamestnancov školy mal dať otestovať minimálne jeden z rodičov dieťaťa, ktoré by malo nastúpiť do školy. Následné kroky sa budú odvíjať od odporúčaní hygienikov. Ako v piatok večer po rokovaní vlády informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí, v čiernych okresoch (Partizánske, Šaľa, Zlaté Moravce, Revúca, Rožňava, Bánovce nad Bebravou, Hlohovec, Trnava, Žiar nad Honom) školy otvorené nebudú, v bordových podľa rozhodnutí Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Britská mutácia je totiž výrazne agresívnejšia, spôsobuje viac hospitalizácií a úmrtí. Niektoré školy sa rozhodli od budúceho týždňa neotvoriť pre blížiace sa jarné prázdniny.

V konečnom dôsledku sa tak prvostupniari v niektorých školách učiť budú a iné zostanú zatvorené. Ak Regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe nepriaznivej epidemiologickej situácie rozhodne, že škola zostane zatvorená, rodičia budú mať nárok na pandemickú OČR. Minister Krajčí zdôraznil, že v otvorených školách účasť detí na vyučovaní bude dobrovoľná. Ak sa cítite ohrození, nemusíte dieťa do školy posielať. Zároveň inormoval, že učitelia by mali byť pri očkovaní uprednostnení.

Mnohí pedagógovia majú obavy

Názory na otváranie školských brán v tejto situácii sú rôzne. Aj samotní pedagógovia majú podľa Slovenskej komory učiteľov obavy z rýchlejšieho šírenia sa vírusu. Dištančná výuka podľa jej viceprezidentky Soni Puterkovej síce nenahrádza klasickú výučbu v plnom rozsahu, ale v aktuálnej epidemiologickej situácii a lockdowne "je to najlepšie z možných riešení." Naopak, Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) rozhodnutie umožňujúce postupný návrat detí do škôl vítajú. Poukazujú na negatívny vplyv zatvorených škôl nielen v súvislosti s procesom vzdelávania, ale aj psychickým zdravím detí. Hoci citlivo vnímajú obavy časti rodičovskej a pedagogickej verejnosti, s rešpektovaním regionálnej situácie a pri dodržaní prísne nastavených epidemiologických opatrení považujú návrat detí do škôl za správny a potrebný.  

Riaditeľka ŠPÚ Miroslava Hapalová považuje návrat žiakov prvého stupňa do škôl za mimoriadne dôležitý. Pre nich je podľa nej proces osvojovania si učiva viazaný na prítomnosť učiteľa alebo učiteľky. „Správne osvojovanie si základov písania, čítania a základných matematických operácií sú procesy, pri ktorých je učiteľ alebo učiteľka nezastupiteľný,“ hovorí. „Deťom chýbajú sociálne vzťahy. Následky dištančnej formy vzdelávania budeme ešte dlho pociťovať a nevieme, kedy  sa s nimi vyrovnáme,“ pripomína riaditeľka VÚDPaP Janette Motlová. Zároveň pripomína, že online vyučovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť vzájomnú interakciu v triede. Žiaci počas dištančného vzdelávania strácajú pracovné návyky, prerušil sa im režim dňa. Vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie pracujeme s informáciami od rodičov, že mnoho detí sa vzdeláva v posteli a v pyžame. V online priestore trávia niektoré deti aj 16 hodín denne," podotkla.

Psychológ: Deti musia v škole dostať šancu ventilovať zážitky

Bez ohľadu na vek je v každom prípade jednou z úloh učiteľov a odborných zamestnancov školy dať žiakom po návrate do tried priestor na ventiláciu predchádzajúcich zážitkov, ako aj sociálnej izolácie s možnosťou porozprávať sa navzájom medzi sebou i s učiteľom napríklad formou rannej komunity či ranného kruhu. Pre TASR to v súvislosti s návratom žiakov do škôl uviedol psychológ z VÚDPaP Erik Papp.

Psychológ tvrdí, že je potrebné nájsť si čas vypočuť každé dieťa, ako aj usmerniť komunikáciu detí medzi sebou vyhradením času v triede a vo vyučovaní a predísť tak napríklad vyrušovaniu detí počas vyučovania. Podotkol, že v jednotlivých vekových obdobiach mohli deti rôznou intenzitou prežívať dôsledky ochorenia COVID-19 a sociálnu izoláciu - od úzkosti, hnevu, frustrácie až po bezradnosť, strach o život svoj a svojich blízkych, ale aj pocity viny. „Niektorým to bolo jedno, niekto sa úzkostlivo sledoval a sleduje," povedal Papp.  

Papp povedal, že nikto nedokáže predvídať, ako sa proces vyrovnávania sa s predchádzajúcimi týždňami bude diať u jednotlivých detí. „Základným princípom úspechu je zosieťovanie všetkých v jeho okolí a vzájomné informovanie sa o všetkom, čo sa s dieťaťom dialo a v najbližšom období bude diať," uzavrel psychológ.

Názory rodičov sú rôzne

„Môj názor je taký, že by školy mali byť otvorené čo najskôr pre všetkých, nie iba pre prvý stupeň“ hovorí mama 11-ročného Tomáša Katarína R. Jej syn aj po otvorení školských brán bude naďalej pokračovať v dištančnom vzdelávaní, keďže navštevuje už druhý stupeň. Riešením by podľa Katky mohlo byť rozdelenie detí na skupiny, ktoré by chodili do školy v iných dňoch. "Dva dni jedna časť, dva dni druhá a ďalšie tri dni nech majú zadelené úlohy, ktoré vypracujú doma. Počas tých dvoch dní by mohli byť v škole dlhšie," myslí si.  

„Ja by som bola rada, keby sa školy otvorili, lebo deti už majú toho dosť. Môj 10-ročný syn sa do školy vyslovene pýta. No nie som si ale úplne istá, aký to má zmysel, keď deti posielajú do školy a firmám  nariadili povinný home office,“ zareagovala mama Lucia H., ktorej syn Tomáš je štvrtákom na jednej z petržalských základných škôl a návratu do triedy sa nevie dočkať. Petržalské školy však v pondelok zostávajú zatvorené a prezenčné vyučovanie na nich sa obnoví podľa rozhodnutia hygienikov.

„Nech školy otvoria, ale pre všetky deti a za prísnych opatrení. Nemyslím, že stačí iba podpisovať čestné prehlásenia, ale mali by sa rodičia preukázať negatívnym testom,“ myslí si Karin P., mama piataka Romana. 

„Za mňa by školy už mohli byť otvorené, ale zase aby sme sa museli chodiť kvôli tomu stále testovať a deti by tam mali prísne pravidlá, sedeli v triedach v rúškach a bez krúžkov, to je podľa mňa o ničom. Keďže pracujem z domu, mám čas sa synovi venovať a učím sa s ním či chodí do školy alebo nie,“ zhodnotila situáciu Katka K.

Deťom kamaráti chýbajú, najmä tým menším

Zuzka (7 rokov) - „Najviac mi chýba moja kamarátka Peťka. Niekedy si telefonujeme cez WhatsApp, ale to nie je ono. Aj pani učiteľka mi chýba, lebo je veľmi dobrá.“

Patrik (9 rokov) – „Už by som najradšej bol s kamarátmi, ale najlepšie tak, že by sme boli iba v školskom klube a nemuseli by sme sa učiť.“

Tomáško (10 rokov) - "Teším sa nielen na kamarátov, ale na celú školu."

Saša (11 rokov) – „Mne by sa páčilo, keby sme chodili dva dni do školy a zvyšok by sme boli doma. Nemám problém byť v škole v rúšku alebo dodržiavať hygienické nariadenia.“

Marko (13 rokov) – „Ja dúfam, že budeme na dištančnom vzdelávaní až do konca školského roka. Mne to úplne vyhovuje. Spolužiakov vidím každý deň počas online vyučovania, to mi stačí.“

 

{{ poll.title }}

  • {{ question.text }} *
  • Vyhodnotenie
    Úspešnosť
    {{ succeeded.percent }}%
    Počet správnych odpovedí
    {{ succeeded.count }}/{{ questions.length }}

Fotogaléria


Autor: © Zoznam/az

Ďalšie články

Diskusia