Správa sa vaše 5-ročné dieťa zrazu inak? Vieme prečo

Správa sa vaše 5-ročné14.03.2019 |

Nálady detí v predškolskom veku sa menia bez varovania - ako počasie. Existuje asi milión dôvodov, prečo sa zrazu nechcú túliť alebo rozprávať s vami. Najlepšia rada znie – vyčkajte.

Kým donedávna ste sa muckali a váš anjelik sa  nevedel na vás ani len škaredo pozrieť, zrazu je z neho občas malé klbko nervov, ktoré nepotrebuje toľko vašich objatí, pusiniek a maznania? Dokonca občas na vás zakričí alebo sa zaháňa, že by vás najradšej buchol? Vitajte v emocionálnom svete našich preškolákov. Ich správanie sa začína meniť obvykle príchodom do klektívu okolo tretieho roku veku, keď si musia nanovo hľadať svoje miesto v živote a samozrejme, odrazí sa to aj vo vzťahu k vám. Takí 5-roční predškoláci sú už samostatné osôbky, ktoré vám dajú svoje emócie najavo raz-dva a vy občas len pozeráte...

Má zlý deň

Rovnako ako dospelí, aj deti majú dni, počas ktorých by sa najradšej niekam schovali a nevychádzali odtiaľ. Dieťa možno čelí sklamaniu, keď sa najlepší kamarát s ním nechcel hrať na ihrisku, v škôlke mu povedal niečo nepekné spolužiak alebo mu nepožičal hračku. Dospelým sa zdajú tieto problémy malicherné, no deti ich vnímajú ako vážne. Nech sa už udialo čokoľvek, keď sa dieťa necíti psychicky dobre, niekedy jednoducho nestojí o vaše utešovanie, objatia či hladkanie.

Ako reagovať : Rešpektujte, že dieťa nemá svoj deň a náladu maznať sa s vami, ale dajte mu vedieť, že ste pri ňom, ak by pomoc potrebovalo. Pravdepodobne si len potrebuje najprv „vylízať rany samo“ a keď sa upokojí, znovu za vami príde. Nesnažte sa ho nasilu utešovať, keď samo o to neprejavilo záujem.

Zotavuje sa z hnevu

Ak sa dieťa tvári urazene a nechce s vami komunikovať po tom, ako ste mu dohovárali alebo mu niečo zakázali, je to úplne normálne. City ratolesti sú zranené a dáva to jasne najavo.

Ako reagovať : Akceptujte, že dieťa má právo byť sklamané. Predstavte si samých seba ako sa cítite po hádke s partnerom alebo niekým blízkym. Pravdepodobne  potrebujete istý čas na reštart. Dieťa v predškolskom veku ho potrebuje tiež. Dajte mu však najavo, že jeho pocity ste pochopili: „Nechceš sa so mnou baviť, lebo som ti nedovolila pozerať televízor, že?“ Zároveň mu však ukážte, že aj keď porušil pravidlá, výsledkom čoho je zákaz alebo dohováranie, stále ho rovnako milujete. Nikdy dieťaťu nehovorte, že keď neposlúcha, neľúbite ho. Láska nemôže mať podmienky.

Hnevá sa na vás a nevie ako to povedať

Emocionálny život  ratolestí v predškolskom veku je zložitý – dokážu už vyjadriť svoje pocity, ale ešte ich nedokážu úplne vysvetliť. Stačí, že ste boli dva-tri dni na služobnej ceste a veľmi ste dieťaťu chýbali, no na druhej strane je naštvané, že ste odišli preč. Alebo sa môže hnevať preto, lebo sa viac venujete inému súrodencovi či nejakej práci.  Môže nastať akákoľvek podobná situácia, pri ktorej dieťa premôžu city, no ono ešte nevie vysvetliť dôvody, pre ktoré sa na vás hnevá.

Ako reagovať : Ak si myslíte, že hlavným dôvodom zamietania a hnevu je práve to, že ste nemali na dieťa dostatok času alebo ste si ho menej všímali, porozprávajte sa s ním. Priamo sa spýtajte, či sa hnevá preto, lebo ste spolu málo. Keď dieťa rodičom vyčíta, že si ho nevšímajú, mnohí majú tendenciu reagovať prudko a začať vyratúvať čo všetko za posledné dni s ratolesťou robili. To však v takejto chvíli nie je práve šťastné riešenie. Nech vám ratolesť povie čokoľvek, zachovajte pokoj. Dieťa samo hľadá zmysel svojho hnevu.

Môže prechádzať fázou nezávislosti

Bábätko si vás vyžaduje nonstop celých a aj keď podrastie a začne chodiť, stále sa cíti najlepšie vo vašej spoločnosti. Vo veku okolo troch až štyroch rokov však obvykle nastáva obdobie odmietania rodičov. Dôvodov môže byť viacero. Buď je to tým, že dieťa má čím ďalej tým viac podnetov z okolitého sveta a svoju pozornosť zameriava inde, tiež vás už menej potrebuje ako doteraz alebo jednoducho len testuje, či budete vytrvalí vo svojej láske a pozornosti, aj keď vás odtláča od svojich hračiek a od seba.

Ako reagovať: Buďte si istí, že dieťa vás miluje, ale práve teraz nepotrebuje objatia a bozky, lebo má veľa inej práce. Vyhraďte si čas na maznanie ráno alebo večer, keď nemá myseľ rozptýlenú inými podnetmi. Lásku mu však dávajte najavo, aj keď prechádza fázami odmietania, aby vedelo, že je stále rovnako milované.

Odmieta mamu alebo otca

Deti prirodzene prechádzajú aj fázami, keď chcú byť mnoho viac iba s jedným z rodičov.

Ako reagovať : Prejde tým takmer každé dieťa. Najvýraznejšie to vidieť v rodinách, kde jeden z partnerov odchádza do práce ráno a vracia sa až večer. Buď sa dieťa úplne „nalepí“ na rodiča, s ktorým trávi väčšinu času alebo naopak, je úplne zahľadené do rodiča, s ktorým býva málo. Takéto správanie je bežné a netreba za tým nič hľadať. Vyčkajte a o nejaký čas to bude zase naopak.

Do určitej miere to môžete ovplyvniť svojim správaním sa. Ak žena, často si to ani neuvedomujúc, čaká  večer na manžela s kyslým úsmevom, dieťa preberá takýto typ správania aj na seba a zdá sa, že na otecka sa neteší. Naopak, keď zvykne mama otca vítať s otvorenou náručou, aj dieťa sa na neho o to viac teší a užíva si ho.

Je nedotklivé

Niektoré deti sú jednoducho také. Môžete sa od láskavosti aj „roztrhať,“ drobec city neopätuje podľa vašich predstáv. Zmierte sa s tým, že má proste vlastnú osobnosť a nemuselo zdediť prítulnosť, láskavosť či potrebu prejavovania lásky po vás.

Ako reagovať : Ak sa vám vaše dieťa v predškolskom veku zdá akoby vzdialené, možno ho jednoducho budete musieť prijať také aké je. Namiesto vynucovania si prejavov lásky a ľutovania sa, ako vám chýbajú, nechajte ho ísť vlastnou cestou. Aj keď je sebestačné, stále aspoň raz za čas potrebuje objatie, pomaznanie či pobozkanie – keď je nahnevané, choré alebo má z niečoho strach.

Necíti sa dobre

Váš predškolák je zrazu netrpezlivý a podráždený, odťahuje sa od vás, aj keď bežne sa rád túli a mazná.

Ako reagovať: Ak je zmena správania dieťaťa naozaj zarážajúca, zvážte návštevu pediatra. Môže za ňou byť fyzický problém ako je nejaká novo vyvinutá alergia alebo iné ochorenie.

Prežíva veľký hnev alebo úzkosť

Niektoré deti občas prekročia hranice a odmietanie prejavujú aj fyzickým násilím – pokúsia sa vás buchnúť, silno odtlačiť, poštípať, pohrýzť a podobne.

Ako reagovať : Aj keď buchnát či štípanec nie sú nejako zvlášť bolestivé, je potrebné k akémukoľvek prejavu fyzického násilia zaujať jednoznačný postoj. Pri deťoch v predškolskom veku to znamená jasne zdôrazniť, že niečo podobné sa nerobí a nemôže sa to viac zopakovať. Trvajte na tom.

Vhodné je porozprávať sa o tom, keď sa dieťa upokojí. Porozmýšľajte, či sa niekedy aj vy nesprávate príliš prchko a dieťa neprebralo vzor správania od vás. Ak áno, vysvetlite mu, prečo ste sa v určitej situácii tak správali a uistite ho, že sa v budúcnosti budete snažiť reagovať pokojne. Nesiahajte po fyzických trestoch, určite je lepšie rozprávať sa o pocitoch dieťaťa ako bitka. 

Prečítajte si tiež:

Keď NIE je obľúbené slovíčko vášho drobca: Toto potrebuje

Logopéd radí: 8 tipov, ako rozviazať dieťatku jazyk

 


Foto: gettyimages.com
Autor: © Zoznam/az

Ďalšie články

Diskusia