STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ očami detskej psychiatričky: Áno, či nie?!
Striedavá starostlivosť vznikla ako dôsledok snahy o nastolenie rovnováhy v starostlivosti o dieťa u oboch rodičov, keď sa manželstvo rozpadne. Veď dieťa má aj po rozvode právo na oboch rodičov. Ale aj striedavú starostlivosť treba dávkovať citlivo práve s ohľadom na dieťa a jeho potreby.
Ako to teda je so striedavou starostlivosťou? O tom sme sa rozprávali s detskou psychiatričkou MUDr. Luciou Vaškovou.
„Čo si budeme čo hovoriť, mamy si niekedy dieťa trochu prisvojujú. Je to logické, donosia ho, porodia, prvé roky života sú s ním. A preto sa otcovia dlhodobo cítili upozaďovaní.“
- Štandardom býva týždeň, časté sú aj dvojtýždňové či trojtýždňové cykly. Existuje nejaká ideálna frekvencia striedavej starostlivosti?
„Veľkú úlohu v tomto hrá právo dieťaťa na domov. Deti v striedavej starostlivosti sú batôžkári. Musia neustále prepínať. A mať domov je pre nich nesmierne dôležité kvôli vnútornému pocitu stability. Preto sa rýchla frekvencia striedania napríklad po dvoch dňoch zásadne neodporúča.“
- Často sa stáva, že súd rozhodne, ale dieťa k jednému z rodičovi nechce.
„Takíto rodičia sa hneď vyľakajú, že sú zlými rodičmi. Ono to s tým ale väčšinou vôbec nesúvisí. Problémom je nové prostredie, noví partneri, ich deti. V takých prípadoch by som odporučila riešiť to konštruktívne, vyhľadať rodinného terapeuta, ktorý im tým pomôže prejsť. Najlepšie je, keď to rodičia zvládnu nebrať osobne a dokážu dať na prvé miesto bezpečie dieťaťa. Jednoducho zľavia zo svojich očakávaní, ako rodičia sa upozadia a hľadajú najlepšie podmienky pre svoje dieťa, ktoré trpí už len tým, že sa mu rozpadla rodina.“
- Sú ale aj prípady, keď striedavá starostlivosť nie je napríklad kvôli práci rodičov možná.
„Aj v takom prípade je dobré zo svojich nárokov zľaviť. Vhodným riešením trebárs to, že dieťa žije u mamy, ale otec ho denne vozí do školy alebo na krúžky. Také deti potom samy hovoria, že nemajú pocit, že by o jedného rodiča prišli. Vždy je najdôležitejšia snaha o čo najväčšie zachovanie stability a dôstojných podmienok pre dieťa.“
