Osem dôvodov, prečo vás deti nepočúvajú
Zdroj: gettyimages.com
Keď sa vrátite do detstva, uvedomíte si, že tiež ste určite mali problémy s počúvaním rodičov a bola to pre nich riadna výzva naučiť vás vnímať ich. Prečo to tak je naprieč generáciami?
Existuje veľa dôvodov, prečo deti rodičov nepočúvajú a buďte si istí, že sa to stáva v každej rodine. Rozdiel je len v reakcii rodičov.
„Nestrachuj sa, keď ťa deti nepočúvaj, maj strach z toho, že ťa stále sledujú.“ (Robert Fulghum)
Prečo deti nepočúvajú
Keď deti nenaučíte počúvať, tak počúvať jednoducho nebudú. Počúvanie je vlastne naučené správanie. Skutočný „výcvik“ začína už v útlom detstve, keď ich učíme slovíčka áno a nie. Väčšina detí, rovnako ako dospelých, radšej robí to, čo chce. Ak sa dieťa hrá a požiadate ho, aby si išlo dokončiť nejakú rozrobenú prácu – napríklad domácu úlohu alebo spratať tanier zo stola, najjednoduchšie riešenie je túto vašu požiadavku ignorovať. Deti vás nepočúvajú, pretože to pre ne nie je príjemné ani pohodlné. Radšej robia to, čo sa im páči alebo robia opak toho, čo chcú ich rodičia. Samostatnou skupinou sú tínedžeri, ktorým naskočia alergické vyrážky už len pri zvuku vášho hlasu, nieto aby ešte vnímali, čo od nich chcete.
Väčšina rodičov by bola najradšej, keby si deti po sebe upratovali, načas zasadli k večeri, zjedli všetko, čo majú naložené, pekne si vyčistili zuby, prebalili tašky do školy, urobili si domáce úlohy a o 20.00 ležali v posteli s knihou v ruke. Príkazy v tomto duchu počúvajú denne. No dokonalá nuda! Práve to je jedným z hlavných dôvodov, prečo vás nepočúvajú. V dieťati sa spustí tzv. hluchý sluch a nechá vaše slová prechádzať hlavou bez toho, aby ich dokonca zaregistrovalo v mozgu!
„Počúvanie rád rodičov je niečo ako sledovanie reklám. Viete, čo sa blíži, už ste to už počuli, je to veľká nuda, ale aj tak počúvate.“
Toto sú najčastejšie dôvody, prečo vás deti nepočúvajú
1. Dávate im prednášky
Vo chvíli, keď začnete prednášať, deti sa „zablokujú“. Vnímajú len to, že rodičia stále rozprávajú, rozprávajú a rozprávajú, no ich slová veľmi rýchlo prestanú vnímať. Efektívnejšie než dať potomkovi prednášku, je vypočuť si jeho názor. Nehovoriac o rodičoch, ktorí nikdy neprestanú hovoriť!
Na to, aby vás dieťa vnímalo, povedzte všetko, čo chcete povedať, do 10 sekúnd, inak strácate čas. Pamätajte si, že miera pozornosti dieťaťa je veľmi krátka, preto používajte deklaračné výroky a ujasnite si, čo má dieťa robiť.
2. Hovoríte príliš direktívnym tónom
Rodičia často hovoria hlasným autoritatívnym hlasom. Potom sa stáva zvykom, že niektoré deti reagujú iba vtedy, keď sa s nimi hovorí nahlas. Je to preto, lebo vedia, že AŽ TERAZ niečo od nich rodičia chcú. Keď sa im prihovoria normálnym hlasom alebo ich o niečo požiadajú, nevnímajú to.
3. Hovoríte bez toho, aby ste upútali pozornosť vašich detí
Rodičia začnú hovoriť, resp. prednášať nejakú požiadavku vtedy, keď je dieťa zaneprázdnené niečím iným. Chyba nie je v ňom, ale v nesprávnom načasovaní. Najskôr je potrebné upútať pozornosť dieťaťa, až potom je schopné vás počúvať.
Tomu, než začnete na dieťa hovoriť, by mal predchádzať očný kontakt. Často vôbec nie je problém v tom, že by vás dieťa nepočúvalo, ale v tom, že je rozptýlené a jednoducho vás nevníma. Stáva sa to väčšinou u menších detí, ktoré sa nedokážu zamerať na viac vecí naraz.
Aj keď sa s deťmi rozprávate o čomkoľvek, uistite sa, že nie sú na mobile, Facebooku alebo nehrajú videohry. Takto dokážete upútať pozornosť u menších detí. Pri tínedžeroch musíte byť pripravení na to, že keď im zrušíte mobil alebo ich donútite prestať pozerať na sociálnu sieť, budú takí nahnevaní, že pravdepodobne ani nebudú počuť, že ste im niečo povedali! Nie je ľahké pochopiť tínedžera a jeho život, je to však naozaj zložité obdobie aj v ich živote a tak je namieste požiadať dieťa v tínedžerskom veku o čas, aby ste si mohli pohovoriť tak, že vás bude aj naozaj počúvať.
4. Kričíte, keď vás deti nepočúvajú
Keď už neviete ako ďalej a „rupnú vám nervy“, začnete kričať. Človek si myslí, že zvyšovaním hlasu donúti ostatných počúvať ho. Svoju frustráciu prenáša na niekoho iného. Keď sa to stane, dieťa sa stiahne do ulity, nehovorí, ale ani nepočúva. Alebo sa cíti nahnevane, odvráva, kričí a vzdoruje. Ak chcete dosiahnuť to, aby vás deti počúvali, zvýšený hlas vám nepomôže. Hovorte tichým milujúcim hlasom.
5. Používate nátlak
Ak sú deti zvyknuté reagovať a konať určitým im vyhovujúcim spôsobom, niekedy to môže byť pre panovačných rodičov ťažké. Treba si uvedomiť, že jednoducho niektoré deti potrebujú vedenie a rázny tón, u iných to ale fungovať určite nebude. Ak si to neuvedomíte a naďalej sa budete snažiť dosiahnuť niečo nátlakom, nebudú vás počúvať.
6. Donekonečna opakujete požiadavky
Deti veľmi rýchlo zistia, že nemusia na vaše požiadavky zareagovať, lebo im ich opakujete niekoľkokrát. Pamätajte si, že ak dieťa po maximálne 2 opakovaniach nezareaguje, treba zakročiť. Určite jasné pravidlá a za ich nedodržiavanie by mali prísť následky. Nepopúšťajte, lebo časom vás prestane dieťa počúvať úplne a nebude reagovať ani na to, na čo v súčasnosti ešte reaguje.
7. Nie ste dobrým vzorom
Nezabúdajte, že deti si vás všímajú. Takže, ak ste dobrým poslucháčom, vidia to a budú robiť to isté. Ak si však všimnú, že nepočúvate, keď niekto hovorí, budú sa správať tiež rovnako. Nepočúvate svojho manžela, hádate sa spolu alebo kričíte pri rozhovoroch? Deti si vás všímajú! Vo väčšine prípadov napodobňujú vaše činy viac ako vaše slová.
8. Zdravotné dôvody
Niekedy môže to, že dieťa nereaguje, naozaj súvisieť s jeho zdravotným stavom. Najčastejšie ide o problémy so sluchom. Ak vyhodnotíte, že by sa to mohlo týkať aj vášho dieťaťa, poraďte sa s pediatrom. Vyšetrenie sluchu síce absolvuje bábätko ešte v pôrodnici, stav sa však môže zmeniť. Dôvodom nepočúvania môžu byť aj neurologické poruchy.
Nezabúdajte, že deti sú deti a to, že niekedy nás rodičov nepočúvajú, je úplne v poriadku a normálne. Aj my sme boli takí, aspoň občas určite. Dôležité však je udržať ich správanie v určitých medziach.
