Desať rodičovských chýb, ktoré sa vám môžu vrátiť ako bumerang
Zdroj: gettyimages.com
Štúdie ukazujú, že rodičovské chyby, medzi ktoré patrí napríklad prehnaná ochrana, majú priamy vplyv na správanie detí v neskoršom veku. Vyvarujte sa ich, kým je čas!
Milujúci rodičia by za svoje deti neraz najradšej dýchali a zametajú im cestičku životom, len aby ho mali čo najpohodlnejší. V skutočnosti to však vôbec nie je správne a niektoré z našich dobre mienených postupov môžu mať v budúcnosti zlé následky. Nejde pritom o hrubé a očividné chyby, ale často o každodenné situácie, ktoré riešime možno s najlepším vedomím a svedomím, no v konečnom dôsledku nimi dieťaťu ubližujeme, resp. nepripravujeme ho na samostatný dospelý život, pripomína brightside.me.
1. Udržujeme dieťa v permanentnej komfortnej zóne
Nie je žiadnym prekvapením, že rodičia radi doprajú deťom pohodlie. Často robia rozhodnutia, aby ich deti zostali v bezpečí, a to aj v situáciách, keď je žiadúce, aby sa snažili vlastnými silami prekonať problém. Ak dieťa bude vždy v jeho zóne pohodlia, v dospelosti to môže mať za následok to, že sa bude báť robiť vlastné rozhodnutia alebo riskovať, čo môže byť pre jeho kariéru dôležité.
2. Nedržíme sa svojich slov a sľubov
Podľa zistení jednej štúdie malé deti vyrastajú s pocitom, že by mali plniť svoje sľuby. Očakávajú, že aj ostatní ich plnia. Existujú však situácie, v ktorých rodičia sľúbia dieťaťu odmenu alebo trest, no nedodržia to. Takéto nekonzistentné správanie vedie k tomu, že aj dieťa postupne prestane plniť svoje sľuby a nebude brať rodičov vážne. V dospelosti sa to prejaví problémom s dôverou a je možné, že vaše dieťa ako dospelý človek bude vyhľadávať možnosti okamžitého potešenia a nebude mať trpezlivosť čakať na odmenu za dlhodobé zdokonaľovanie sa.
3. Nepodporujeme zvedavosť
Pre dieťa je svet miestom, ktoré treba objavovať, a samotná príroda vyvolá veľa otázok. Prví, koho sa prirodzene opýta, sú rodičia. Ale, bohužiaľ, niekedy pre množstvo práce a rôznych povinností ich zvedavé otázky odbijeme. Ak sa to stane občas, nie je to problém, ak je to bežné, už to problém je. Ak na detskú otázku: „Prečo prší?“ odpovieme: „Lebo je to tak,“ ide o obmedzenie detskej zvedavosti a môže to dieťa odradiť od toho, aby smerovalo ku kritickému mysleniu. V dospelosti bude z neho človek, ktorý sa nezaujíma o súvislosti, preberá neoverené informácie, ktoré sa k nemu dostanú a nemá potrebu vedieť, ako veci fungujú.
4. Neospravedlňujeme sa deťom
Ak ste rodič, pravdepodobne ste už aj vy v strese prehnane reagovali na situáciu, ktorá bola jednoduchá alebo ste zvýšil hlas, keď to vôbec nebolo potrebné. Stáva sa. Avšak v takýchto prípadoch je dôležité upokojiť sa a úprimne sa ospravedlniť. Predýchajte to, porozprávajte sa so svojím dieťaťom a vysvetlite mu, prečo ste sa mýlili. Buďte príkladom a uznajte emócie detí. Nie, neznamená to, že vychovávate rozmaznané dieťa! Ak sa nedokážete za neprimerané správanie ospravedlniť, učíte deti, že nie je dôležité brať ohľad na city a emócie iných. V dospelosti sa to môže prejaviť tak, že budú ignorovať pocity ostatných a nebude mu záležať na zmysluplných vzťahoch.
5. Potláčame emócie dieťaťa
Rodičia by mali pochopiť, že vyžadovať disciplínu je jedna vec a potláčať emócie dieťaťa druhá. Mali by sme sa vyhýbať minimalizovaniu emócií vyjadreniami typu „Chlapi neplačú“ alebo „Nebuď taký dramatický“ a pod. Pokarhanie detských emócií môže spôsobiť, že budú ovplyvnené ich kognitívne funkcie, napríklad pamäť. Aby ste mohli vychovávať zdravého dospelého človeka, nikdy jeho pocity nepotláčajte, ale snažte sa ich pochopiť. A nikdy dieťa za emócie, napríklad za plač, nezosmiešňujte.
6. Neakceptujeme ich myšlienky
Niektorí rodičia končia každú hádku alebo požiadavku na dieťa slovami: „Pretože som to povedal“. Neuznajú názor dieťaťa na vec, ktorá sa ho týka. Rodičia by si mali pamätať, že dať deťom hlas, aby vyjadrili svoje názory, je spôsob, ako sa môžu cítiť oprávnené a zodpovedné za svoje vlastné rozhodnutia. Ak sa rozhodnete pre cestu rozkazov a zákazov, v dospelosti sa vaše dieťa radšej vždy zdrží komentára, nedokáže vyjadriť svoj názor a nebude napredovať. A pritom stačí tak málo... dať mu priestor na vlastné myšlienky.
7. Dieťaťu vždy dáme čo chce a splníme každé jeho želanie
Ak dieťa chce nejakú hračku a vie, že ju dostane, je pravdepodobné, že je rozmaznané. Chce váš syn každé autíčko, ktoré v obchode zbadá? Nech sa páči, kúpite mu ho, veď nie je drahé. Chce malá princezná každý deň inú bábiku? Nuž, áno, tak bežíte a kúpite jej ju. Ak však dieťa dostane všetko čo chce, môže mu to vyslať signál, že veci prichádzajú ľahko a nevyžadujú si tvrdú prácu. To platí aj pre vreckové alebo peniaze na čokoľvek, ktoré dostanú bez akéhokoľvek úsilia. Touto chybou by rodičia mohli vychovať dospelého človeka, ktorý veci berie ako samozrejmosť a o nič sa nesnaží.
8. Podporujeme nevhodné správanie
Predpokladajme, že vidíte, ako sa vaše dieťa vysmieva inému dieťaťu. Čo urobíte? Niektorí rodičia zoberú svojho syna alebo dcéru bokom a požadujú, aby sa za takéto správanie ospravedlnili. Iní sa zasmejú a dovolia, aby situácia pokračovala, lebo veď deti... Ak takéto správanie prehliadame, bude to naše dieťa robiť naďalej, lebo neprišlo napomenutie. V dospelosti sa to môže prejaviť nezodpovednosťou za vlastné konanie. Chybou je tiež to, keď dieťa aj pred sebou ospravedlňujeme a hľadáme chybu v druhých. Pripustiť si, že ani náš potomok nie je dokonalý, je známkou vyspelosti.
9. „Nie“ nie je odpoveďou na všetko
Niektorí rodičia sú príliš prísni a na väčšinu detských požiadaviek prichádza odpoveď NIE. Pozor na to! Aj keď je dôležité dodržiavať pravidlá a učiť deti slušnému správaniu, ak sa dieťa stretáva príliš často s odmietaním svojich požiadaviek a želaní, môže vyrastať s tzv. emocionálnym odmietnutím. Čím bude také dieťa staršie a samostatnejšie, tým menej bude otvorené voči rodičom a nebude ochotné s nimi komunikovať o svojom živote.
10. Sme zlým príkladom
Deti sa ľahko naučia, čo vidia u dospelých. To platí pre všetky oblasti života. Či už ide o správanie, rôzne schopnosti, konanie dobrých skutkov, ale aj zlých vecí a návykov. Ak je rodič zvyknutý správať sa k iným ľuďom nepekne, ohovárať, používať vulgárne slová, dieťa vníma tento typ správania ako prijateľný a bude ho napodobňovať. Ak nechcete, aby sa z vášho dieťa stal v dospelosti „buran“, mali by ste sa zamyslieť nad svojím správaním a byť mu príkladom. Skutky sú stokrát viac ako slová.
