Komunikačný trik, ktorý by ste mali vaše deti naučiť

Komunikačný trik, ktorý by20.07.2020 |

Deti sú deti a deti sa niekedy hnevajú. Na tom nie je nič výnimočné. Je však dôležité, aby ste ich od malička učili niektorým zručnostiam, ktoré im v živote budú prospešné.

Podľa Yale Medicine Child Study Center je v poriadku, ak sa u dieťaťa mladšieho ako 4 roky stretnete aj 9-krát týždenne so záchvatmi plaču a hnevu trvajúcim 5 až 10 minút. Neznamená to však, že s tým nemôžete nič robiť. A nemusíte študovať špeciálne techniky riadenia hnevu, stačí dieťa naučiť toto jedno pravidlo, ktoré vám pomôže so zbytočným odporom.

Deti často dostanú záchvat, lebo sa im zdá, že dospelí nevenujú ich žiadostiam dostatočnú pozornosť alebo ich úmyselne urazili. To sa stáva, keď napríklad rodič nepočul, čo dieťa povedalo, lebo bol zaneprázdnený alebo bol sústredený na niečo iné. Preto, ak dieťa naučíte zdvorilo informovať dospelých o svojich potrebách a želaniach, uvidíte obrovský krok v rozvoji jeho komunikačných schopností.

Prvá veta je zdvorilá žiadosť

Túto metódu jednoduchšie pochopíte na konkrétnom príklade. Vaše dieťa sa môže napríklad nahnevane opýtať: „Prečo som nedostal pomarančový džús?“ Povedzte mu, že toto je tretia fráza a malo by začínať prvou! Tá by mala znieť asi takto: „Prosím si pomarančový džús.“ Verte, aj keď to znie možno banálne, takáto komunikácia vyrieši veľké množstvo situácií.

Ak na prvú vetu dospelý nezareaguje, naučte dieťa, aby sa ubezpečilo, či počul jeho žiadosť. V ideálnom prípade by malo povedať niečo v zmysle: „Prepáč, povedal som, že si prosím pomarančový džús. Možno si ma nepočul.“ Po tomto oslovení je už naozaj iba malá šanca, že by rodič (resp. iný dospelý) žiadosti nevyhovel.

Ak však dieťa ani v tomto prípade nedostane odpoveď, resp. dospelý človek nezareaguje, má právo vyjadriť rozhorčenie.  Môže ráznejšie pripomenúť, že nebolo vypočuté. S najväčšou pravdepodobnosťou  však táto veta už nebude potrebná.

Možno sa vám to zdá zbytočne komplikované a neviete si predstaviť, ako by ste týmto spôsobom komunikovali s trojročným dieťaťom, no verte, že to nie je nemožné. Ako sa hovorí, cvik robí majstra. A túto stratégiu môžete precvičovať kdekoľvek a kedykoľvek, deti v tomto veku prednesú denne priam nekonečno požiadaviek. Keď sa to naučia robiť „s gráciou“, ľahšie dosiahnu svoje nielen u vás rodičov, ale aj neskôr v škôlke u pani učiteliek, kuchárok či neskôr v škole. Všetci predsa vieme, že slovíčka prosím, prepáč a ďakujem sú zázračné. Učiť ich ratolesť od útleho detstva je pre jej dobro. Naučiť sa ostatných informovať o potrebách slušným spôsobom je v skutočnosti jednou z najdôležitejších komunikačných schopností, ktorú by sme mali u detí rozvíjať.

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/az
Zdroj: gettyimages.com

Ďalšie články

Diskusia