Tieto zbytočné rodičovské chyby "kazia" deti
Zdroj: gettyimages.com
Prehnanou starostlivosťou a múdrymi poučkami bez príkladu ratolestiam nijako nepomáhame. Skúsme to inak, na nápravu je čas vždy...
Keby sa to dalo, tak by ste to svoje rozkošné bábätko od lásky snáď aj zjedli. A tento pocit vo vás zostáva, aj keď je z bábätka zrazu ešte rozkošnejšie batoľa komoliace prvé slová, potom ľúbezný predškolák, ktorý objavuje svet, neskôr zlatučký malý školáčik učiaci sa prvé písmenká, riadny veľký školák, ktorý s vami filozofuje o nesmrteľnosti chrústa, stredoškolák, vysokoškolák, dospelák... Ten čas tak letí, že si neraz ani neuvedomíte, že namiesto toho rozkošného, úžasného vysmiateho bábätka, okolo ktorého sa točil celý náš svet, vyrastá rozmaznaná, egocentrická a samoľúba osoba vyžadujúca neustálu starostlivosť a pozornosť. Niekde sa asi stala chyba...
Pomáhate svojmu predškolákovi či školákovi dennodenne šnurovať topánky, zapínať bundu, strúhať ceruzky, baliť školskú tašku alebo plníte nejakú ďalšiu z tisícky úloh, ktoré od vás očakáva? Skončite s tým. Ak to necháte na dieťati, pár dní budete musieť mať pevnejšie nervy, no neprejde dlhý čas a z vášho miláčika sa stane expert na viazanie šnúrok, zapínanie zipsu či navliekanie rukavíc. Obvykle totiž detská nešikovnosť nie je v tom, že by im niečo naozaj nešlo, ale v tom, že je pohodlnejšie nechať sa obskakovať.
Zvyknete svojej ratolesti dávať pri každej činnosti spätnú väzbu? Pribrzdite. Ak dieťa vyžaduje schválenie každej činnosti, nenaučí sa samostatnosti. Je dôležité, aby si rozvíjalo svoje vnútorné schválenie a sebahodnotenie, pretože ako rastie a čelí ťažkostiam, musí byť schopné rozhodovať samo za seba a byť pripravené za svoje rozhodnutia niesť následky.
Vaše dieťa sa učí a koná na základe toho, čo robíte, a nie čo hovoríte. Rodičia sú jeho prvým a najlepším učiteľom. Ak mu napríklad poviete, že je neslušné hrať sa na počítači alebo pozerať televízor, ak sa s ním niekto rozpráva, ale keď vám opisuje prežitý deň vy naďalej predstierajúc počúvanie čítate e-maily, naučíte ho nedôverovať vašim slovám a zámerom. Ak mu vysvetľujete, že neslušné slová nie je pekné hovoriť, no v debate s partnerom nimi nešetríte, bude považovať na normálne používať ich. Ak ho učíte, že je slušné zdraviť, ďakovať či prosiť, no sami na to zabúdate, nenaučí sa to. Rovnako, ak chcete dieťa inšpirovať k učeniu, musíte aj vy sami neustále získavať nové poznatky a skúsenosti.
Učte svoje dieťa, že chyby nie sú známkami slabosti, ale dôležitou súčasťou rastu a učenia. Ak sa vám niečo nepodarí, netajte to, priznajte si chybu a otvorene sa o tom porozprávajte. Prízvukujte, že chybami sa človek učí a keď niečo nevyjde na prvý raz, podarí sa to na druhý či tretí.
