Kričíte na deti? Prestaňte a uvidíte čo sa stane o dva mesiace!

Kričíte na deti? Prestaňte24.04.2019 |

Stal sa krik pri výchove u vás samozrejmosťou? Skončite s tým čo najskôr! Ešte pred tým, než prídete o nervy a rešpekt detí.

Máte niekedy pocit, že deti vám nevenujú pozornosť, až kým nezačnete kričať? Robia to tak mnohí rodičia. Nie je to však vôbec efektívny spôsob na získanie ich pozornosti. „Rodičia by mali vziať do úvahy, že keď kričia, učia deti tomu, aby ich bez zvýšeného hlasu nebrali vôbec vážne,“ upozorňuje detská pychologička, ktorá pomohla už mnohým rodinám, Laura Merkham.

Psychologička uvádza jeden príklad, ktorý možno aplikovať pri rôznych situáciách a u detí rôznych vekových kategórií. Základom výchovy bez kriku je empatia a záujem o svet dieťaťa.

Upozorňuje, že deti do jedného roka nijako vychovávať netreba.

Skúste to takto

Predstavte si, že dieťa sa hrá s jeho legom. Vy z inej miestnosti zavoláte: „Ideme sa kúpať, poď do kúpeľne,“ ale dieťa vás ignoruje. O chvíľu zakričíte opäť a ostrejšie. Dieťa opäť nereaguje. Až keď na tretí alebo štvrtý krát zvýšite riadne hlas, dieťa si uvedomí, že by vás malo vnímať.

Takémuto scenáru sa môžete vyhnúť. Namiesto toho, aby ste sa rozzúrili, pokúste sa zvládnuť podobnú situáciu inak. Upozorňujeme vás, že zo začiatku to bude chcieť trochu viac sebazapierania a nebude to jednoduché. Najmä po dlhom dni, keď vás premáha únava. Naučiť deti spolupracovať bez kriku a so vzájomným rešpektom však za tú námahu stojí.

Ako na to? Namiesto toho, aby ste na ratolesť kričali z inej miestnosti, príďte k nej, jemne sa dotknite jej ramena (nohy, ruky) a vyjadrite záujem o to, čo práve robí. To je moment, keď sa dieťa vyhrieva vo vašej láske a cíti, že ste si ho naozaj všimli. Toto spojenie spúšťa biologický proces, ktorý je prirodzený medzi dieťaťom a rodičom – ak dieťa cíti, že je pre vás výnimočné a zaujímate sa o jeho svet, je omnoho ochotnejšie nasledovať vás.

Po tom, ako sa opýtate na to, čo robí a prehodíte pár viet, pokojne oznámte, že je čas na kúpeľ. Nie, dieťa nevyskočí hneď na nohy a nepobeží do kúpeľne, naopak, začne frfľať alebo vás prehovárať, aby ste mu ešte dovolili hrať sa.

„Viem, že je to zaujímavé a je ťažké prestať hrať sa,“ prejavte empatiu a získajte tak čas na manévrovanie. „Chceš sa vykúpať hneď alebo o päť minút?,“ spýtajte sa. Po uzavretí dohody, že to bude o päť minút (toto je ten najpravdepodobnejší variant) mu ešte raz pripomeňte, že o 5 minút sa ide do vane. Zároveň sa uistite, že to platí. „Máme dohodu, že o 5 minút a nebude už žiadne frfľanie, áno?“ Dieťa súhlasí. Vy prejavte ešte viac empatie a poznamenajte: „Asi je to dosť krátky čas, pomôžem ti nejako?“

Ak dieťa povie, že netreba a uistí vás, že bude o päť minút pripravené, odíďte. O päť minút sa vráťte, všimnite si pokrok, ktorý dieťa urobilo a povedzte mu, že čas vypršal. Opäť empaticky poznamenajte, že chápete ako málo času to bolo, no zajtra môže prácu dokončiť.

Ak si žiada vašu pomoc, pripojte sa na spomínaných 5 minút k nemu. Prechod do kúpeľne môže byť vtipný – skúste ho odniesť ako lietadlo, ťahať ako fúrik a podobne. „Ide o akúsi manipulatívnu techniku, ale mám s ňou výborné skúsenosti a je minimum detí, na ktoré nezaberie,“ konštatuje Markham.

Dajte výchove bez kriku šancu

Tento spôsob komunikácie, ktorý dokážete aplikovať na množstvo situácií, vyžaduje viac času a úsilia. Ak sa nevzdáte, aj keď to na prvý či druhý raz nebude presne tak, ako sme opísali, pri dôslednom dodržiavaní načrtnutého postupu sa do dvoch mesiacoch dopracujete k očakávaným výsledkom!

Markham upozorňuje, že to zvládnete iba tak, ak sa naučíte ovládať svoje emócie. Cesta, keď na dieťa nakričíte a ono urobí, čo si žiadate, je určite rýchlejšia a pohodlnejšia, no neskôr sa vám vypomstí. Myslite na to vždy, keď už-už budete chcieť opäť dvihnúť hlas.

Ďalším bonusom pokojnej komunikácie je rozvoj sebadisciplíny u ratolesti. Vždy, keď sa vzdáva toho, čo chce robiť, v prospech niečoho iného, aktivuje sa tá časť mozgu, ktorá jej dáva možnosť vzdať sa jednej činnosti či veci v prospech inej, dôležitejšej. To je začiatok sebadisciplíny, ktorá raz dieťaťu pomôže pri rozhodovaní, či sedieť nad domácim úlohami namiesto toho, aby surfovalo po internete. Učí sa tiež spolupráci a konštruktívnej komunikácii.

Prečítajte si tiež:

Prísne mamy majú úspešnejšie dcéry

Prečo by ste nemali biť svoje dieťa

Fotogaléria

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/az

Ďalšie články

Diskusia