Kričíte často na deti? Toto je výsledok

Kričíte často na deti?11.02.2019 |

Máte predstavu, čo sa odohráva v mozgu dieťaťa, po ktorom rodič kričí? Nič pekné! Aj na to by ste mali myslieť, keď sa už-už budete chystať zvýšiť hlas.

To, že po dieťati nebudete kričať, neznamená, že z neho vychováte rozmaznanca. Výchova bez kriku neznamená výchovu bez limitov a pravidiel. Naopak, podľa detskej psychologičky Laury Markham sú jasne určené hranice potrebné a rodičia by mali trvať na ich dodržiavaní. Aj to sa však dá bez kriku.

Ako sa cítite vy, keď po vás niekto kričí? Ak je toho už veľa, pravdepodobne sa vám zle dýcha, cítite brnenie či tlaky na hrudníku, možno sa vám točí hlava alebo vo vás rastie hnev a máte chuť udierať okolo seba. Presne toto cíti aj dieťa, keď po ňom začne kričať rodič. Vidí pred sebou človeka tri či štyrikrát väčšieho a silnejšieho, proti ktorému sa nemá ako brániť. Má strach, lebo ten človek, ktorý sa mračí a kričí je ten, kto ho má ochraňovať, lebo bez neho by zomrelo. Je to niekto, na kom dieťaťu najviac záleží, je to jeho oporný bod, osoba, ktorá má jeho bezhraničnú lásku. Okrem toho, keď na dieťa začnete kričať, vypína sa jeho schopnosť absorbovať informácie.

Niektoré deti, ak je kriku príliš veľa, sa vzdajú. Ich srdce voči vám postupne zatvrdne, lebo dôveryhodná väzba medzi vami je prerušená. Kým prirodzenou snahou detí je rodičom robiť radosť (aj keď to niekedy tak nevyzerá), takéto dieťa už túto snahu mať nebude. Je veľmi pravdepodobné, že z ratolesti, ktorá bola vychovávaná krikom, vyrastie veľmi nepokojný až agresívny teenager, z ktorého sa stane nervózny a podráždený dospelý človek.

Čo sa deje v rodičovi, ktorý stratí nad sebou kontrolu a kričí?

Kedy rodič kričí? Obvykle vtedy, keď je sám unavený a podráždený. Neupratané hračky či jogurt rozotretý po stole sú skôr zámienkou na to, aby mohol „explodovať“. Po tom, ako vypustí zo seba hnev, má pocit, že urobil aspoň niečo. Často si pri tom neuvedomí, že kým on sa krikom upokojil, dieťa prežilo zbytočný stres.

To, že na dieťa nakričíme, nám dáva dočasne lepší pocit. Môže to byť návykové, lebo krikom uvoľníme vlastné napätie. Často sa stáva, že rodič si uvedomuje nesprávnosť výchovy krikom, no práve pre spomínanú návykovosť nedokáže s tým skončiť. Aké je riešenie? Podľa psychologičky je dôležité uvedomiť si, čo je skutočným zdrojom nášho napätia. Zdôrazňuje však, že to si vyžaduje prax a dosť času. Najčastejšie sú to strach, sklamanie alebo smútok. Dôležité je uvedomiť si to a nevybíjať svoje pocity na dieťati.

Čo by sa stalo, keby sme sa nedali vyviesť z rovnováhy? Skúste sa zastaviť, nadýchnuť sa a uznať svoje pocity.  Markham radí, aby sme sa vžili do kože dieťaťa a uvedomili si, že je to ešte malý, možno troj, štvor či päťročný človiečik, ktorý má právo na určité správanie. Ak sa trojročné dieťa pociká na podlahu, je hlúpe začať mu za to nadávať. Má tri a tak je normálne, že sa to môže stať. Vždy, keď dieťa niečo „vyvedie“ položte si otázku: „Je toto stav núdze? Je toto naozaj situácia, pre ktorú je potrebné zvyšovať hlas?“ Odpoveď bude s najväčšou pravdepodobnosťou Nie. Čím pokojnejšie dokážeme rôzne situácie riešiť, tým pokojnejšie sa bude správať aj dieťa a nasledovať vás.

Aký vplyv má krik na vzťah rodič-dieťa?

Ak na deti kričíte, strácate ich rešpekt! Čím je to častejšie, tým viac sa voči vám obrnia. Ak nie ste na ich strane, je menej pravdepodobné, že vás budú nasledovať.

Nečudujte sa, že vaše deti reagujú na všetko krikom – od vás sa učia, že toto je spôsob komunikácie, že takto sa zvládajú konflikty a frustrácie. Navyše, krikom prenášate svoje zlé pocity na dieťa, čo je nezodpovedné. Nie je to v najlepšom záujme dieťaťa a nijako mu to nepomôže zmeniť správanie k lepšiemu.

Na toto by ste mali vždy myslieť – krikom a bitkou nevychováte dieťa k tomu, aby sa správalo slušne! Môžete ho naučiť počúvať vás, ale len preto, aby malo od vás pokoj a vnútri v ňom bude rásť nenávisť. Kričať na dieťa nemá zmysel NIKDY.

Nikto nie je dokonalý a tak sa snáď každý rodič sem-tam dostane do situácie, keď sa jednoducho vykričať potrebuje. Čo s tým? Podľa psychologičky je vhodné dieťa varovať, že budete kričať, ak si neuprace hračky, ak si neuprace po sebe riady, ak už nepôjde do postele podľa dohody.... „Áno, je to dobré. Uvedomujete si svoje pocity a popísali ste ich,“ hovorí Markham a vysvetľuje, že týmto dávame dieťaťu na výber, ako bude reagovať.

Markham zdôrazňuje, že dieťa nie je nikdy zodpovedné za svoje činy a pocity. Mali by ste mu však pripomínať, že má veľký vplyv na ľudí okolo seba. V prvom rade sa však snažte zvládať hnev a stres v pokoji vy. Rodičia sú pre dieťa príkladom, ktorý nasledujú. Ak sa vám to nepodarí dnes ani zajtra, neznamená to, že ste zlým rodičom alebo že snahu o pokojnú komunikáciu s minimom kriku treba vzdať. Dobrou správou je, že problémy, ktoré máme, sa väčšinou opakujú, takže určite dostanete ďalšiu šancu zvládnuť situáciu tak, ako by ste si priali.

Príjemným rituálom pre rodičov je to, keď si pravidelne premietajú deň a svoje správanie voči deťom. Vytvárate si tak emocionálnu pamäť. Premýšľajte o interakcii s dieťaťom a predstavte si, ako by ste mohli nabudúce niektoré situácie zvládnuť pokojnejšie.

Prečítajte si tiež:

Aj rodičia by sa mali vedieť ospravedlniť: Kedy a ako?

Vychovajte z detí slušných ľudí: Vyvarujte sa týchto chýb!

Fotogaléria


Foto: thinkstock.com
Zdroj: az

Ďalšie články

Diskusia