Aj rodičia by sa mali vedieť ospravedlniť: Kedy a ako?
Zdroj: Foto: Thinkstock.com
Piloti sa pred letom riadia letovým plánom. No môže ich prekvapiť búrka či turbulencie. Tak je to aj v našich vzťahoch s deťmi. Nejde to vždy hladko podľa plánu.
Možno ste si všimli, že ani vy nie ste dokonalí. Že niekedy nie ste tým rodičom alebo osobou, ktorou by ste chceli byť. Niekedy proste odbočíte z dráhy...
Zlou správou je, že aj keď sme odhodlaní byť najlepším rodičom a najlepším človekom na svete, nikdy sa nám to na 100% nepodarí. Život je už raz taký. Neexistuje žiadny spôsob, ako zostať neustále na ceste harmónie, bez príležitostných zlyhaní. V skutočnosti sú všetky vzťahy konštantnou sériou spojení a odpojení, chybných krokov a korekcií kurzu.
Dobrou správou však je, že čím rýchlejšie si uvedomíme dôvody činov, pre ktoré sme nabrali zlý smer, tým ľahšie to môžeme napraviť. Ešte lepšou správou je, že úprimná snaha o nápravu skutočne posilňuje naše vzťahy.
Vždy, keď sa po odpojení znovu spojíte s dieťaťom, učíte ho dôvere.
Vždy, keď sa rozhodnete pre lásku namiesto hnevu, dávate deťom príklad ako zvládať hnev.
Vždy, keď sa vzdáte ublíženia a siahnete po porozumení, dávate príklad súcitu.
Vždy, keď narazíte na rozdiel medzi vami a dieťaťom, no aj tak by ste preň urobili prvé aj posledné, svedčí to o bezhraničnej láske, ktorá dokáže prekonať všetko.
Takže... keď sa ocitnete mimo dráhy - to znamená, že nakričíte na dieťa, použijete neprimerané slová alebo vám vyletí ruka, nebojte sa zastaviť, ospravedlniť sa a nájsť spôsob, ako to napraviť. Dávate mu tým jednu z najdôležitejších lekcií: Každý robí chyby, no vždy sa dá z nich poučiť, vstať a ísť ďalej. Vzťahy odolávajú mnohým skúškam a každý z nás má moc naprávať ich.
To, že sa dokážeme ospravedlniť v žiadnom prípade neznamená, že sa stávame otrokmi detí alebo získavajú nad nami moc. Ide však o to, aby sme vzniknuté situácie riešili s rozvahou a nie hysterickým krikom, nadávkami či bitkou. Vtedy, keď nám „rupnú nervy“ a použijeme niektorú z týchto rodičmi obľúbených metód, je ospravedlnenie na mieste.
Máte strach, že ak sa ospravedlníte vždy, keď urobíte vo výchove chybu, dieťa prestane vašim ospravedlneniam veriť? Riešením je naladiť sa ešte pred tým, než sa nám veci vymknú z ruky, takže nedovolíme emóciám vyhrotiť situáciu do úplného maxima. Vždy, keď sa vám to stane, opakujte si, že nabudúce to už dokážete zvládnuť lepšie. Mozog si to zapisuje a uvidíte, že bude stále menej a menej príležitostí, pri ktorých bude potrebné ospravedlňovať sa za neadekvátne reakcie.
Toto sú 3 najlepšie postupy pre korekciu zbytočných výbuchov hnevu a kriku
1. Všímajte si svoje vlastné reakcie
Rovnako ako spomínané lietadlo, aj vy máte vybavenie, aby ste si všimli, že nie ste úplne v pohode. Keď cítite, že hnev vo vás stúpa, je to ako červené svetlo na palubnej doske. Vaše vlastné rozrušené pocity sú signálom, aby ste zmenili kurz.
Možno ste považovali doteraz tieto pocity za signály, že je potrebné zmeniť niečo mimo vás, ako napríklad správanie vášho dieťaťa. Áno, náš vnútorný poplachový systém je skutočne navrhnutý tak, aby nám ukázal, keď niečo nefunguje pre nás. Ale správa je určená vždy adresátovi a treba teda začať tým, že sa sústredíme na vlastné rozhodnutie o tom, ako najlepšie zasiahnuť.
Takže! Keď prenikáte na nebezpečné územie, zastavte sa. Nadýchnite sa zhlboka aspoň trikrát. Nekonajte, kým sa neupokojíte. Použite mantru, ktorá vám pomôže, napríklad:
Nie je to núdzová situácia.
Chová sa ako dieťa, pretože je to dieťa.
2. Pripomeňte si cieľ, ktorý chcete výchovou dosiahnuť
Možno práve v tejto chvíli ste unavení a frustrovaní, ale vašim cieľom je zostať pozitívne prepojení s dieťaťom a učiť ho zvládať svoje emócie, teda samoreguláciu. Je to dôležité pre celý zvyšok jeho života!
Aká je vízia vášho vzťahu s dieťaťom? Asi chcete, aby bol blízky, príjemný, plný dôvery a otvorenosti. Zažeňte hnev a pristupujte k dieťaťu s vidinou tejto dlhodobej vízie. Skúste sa opýtať sami seba: Ak by som bol/a moje dieťa, čo by som teraz potreboval/a?
3. Znovu sa „spojte“ so svojim dieťaťom
Iste, chceli by ste dať dieťaťu lekciu. Ale ono sa nemôže niečo naučiť, keď bojuje alebo sa hnevá. Musí sa s vami opäť spojiť, aby sa cítilo bezpečne. V momente, keď prejavíte ľútosť nad tým, čo sa udialo, srdce dieťaťa sa otvorí.
Cíti sa potomok príliš nahnevaný na to, aby sa dokázal s vami opäť emocionálne spojiť? Podporte ho, aby sa dokázal „vrátiť späť.“ Vy ste dospelý človek, takže je na vás ukázať dieťaťu, ako je možné vzťah ozdraviť a že nie ja hanbou ospravedlniť sa.
Prečítajte sa tiež:
Dosiahnite svoje u detí bez kriku: Skúste to takto
Toto je päť "zlatých" pravidiel výchovy
