Desať rodičovských zlozvykov, ktoré by ste mali zmeniť
Zdroj: Thinkstostock.cz
Nikto z nás nie je dokonalý a každý rodič robí pri výchove chyby. Je to ľudské a normálne. Čo však skúsiť sa zbaviť niektorých návykov, ktoré náš vzťah s deťmi kazia?
Život je príliš krátky a niektoré veci sa už nikdy nebudú dať vrátiť ani napraviť. Viete, ktorých desať chýb robíme pri výchove najčastejšie? Skúste sa ich vyvarovať...
1. Posudzujeme iných rodičov
Toto je ťažké pre každého. Rozčuľuje nás, keď vidíme ako mama na ihrisku zbytočne kričí na dieťa alebo naopak, ignoruje, keď jej ratolesť ubližuje inému dieťaťu. Nechápeme mamu, ktorá dovolí potomkom v rýchlom občerstvení zjesť zo tri hamburgery, ktoré zapijú sladkou kolou a zavŕšia to zmrzlinou alebo keď rodičia dovolia byť deťom vonku do neskorého večera. Faktom je, že všetci by sme mohli lepšie rozhodovať. Ale namiesto toho, aby sme zameriavali svoju energiu na to, čo kto robí zle, venujme viac času vlastným rozhodnutiam.
2. Negatívne sebahodnotenie
Občas snáď každému z nás ujdú nelichotivé slová na vlastnú adresu - „Bože, ale som hlúpa,“ „Ja som ale nemožná“ a podobne. Určite to poznáte. Podľa psychológov by sme si však mali na takéto negatívne sebahodnotenie pred deťmi pozor a vyhýbať sa mu. Deti k rodičom vzhliadajú ako k svojim vzorom, poskytujú im pohodlie a bezpečnosť. Ak rodič sám seba pred nimi zhadzuje, nechápu to, zneisťuje ich to a začnú o ňom pochybovať. Najmä, ak to robí pomerne často. Nebuďte prekvapení, ak začnú deti vnímať podobne aj samy seba a zníži sa ich sebavedomie. Ponaučenie: Buďte k sebe láskaví.
3. Rozptyľujeme sa
Kedy naposledy ste strávili víkend bez mobilu či internetu? Typický obrázok v súčasnosti je ten, že aj keď je rodina spolu na večeri v reštaurácii, každý sa venuje mobilu, tabletu alebo inej elektronike a nerozprávajú sa spolu. Prepadli sme tomu takmer všetci a berieme to ako bežnú súčasť života. Všetko toto esemeskovanie, surfovanie po nete, on-line vybavovanie množstva záležitostí však vzťah rodičov a detí naozaj kazí. Pokúste sa občas všetky elektronické vymoženosti odložiť a venovať sa len sami sebe. Urobte si z toho rituál – napríklad po 19.00 končí technika a nastupujú ľudia. Konverzujte s deťmi, zahrajte sa s nimi, prečítajte si knihu, urobte si spoločnú prechádzku. Možno budete prekvapení, ako dobre sa budete cítiť a deti budú šťastné, keď uvidia, že ich nevnímate a nepočúvate iba na pol ucha, ale ste tu pre ne. Všetci sa budete cítiť lepšie. Blízkosť s tými, ktorých máte najradšej, sa nedá ničím nahradiť.
4. Kritizujeme ľudí, ktorých naše deti zbožňujú
Či už je to váš bývalý manžel, súrodenec, svokra, učiteľka dieťaťa alebo ktokoľvek iný, je veľká šanca, že urobí niečo, čo vám prekáža a vy potrebujete svoje pocity vyventilovať. Urobte to, no len vtedy, keď pri vás nie sú deti. Nepotrebujú počuť zlé veci o ľuďoch, ktorých ony majú rady bez ohľadu na to, akí tí ľudia sú podľa vás. Nechajte to medzi dospelými a deťom dajte dar v podobe možnosti užívať si týchto ľudí bez pocitu viny.
5. Snažíme sa mať všetko pod kontrolou
Nechceme, aby naše deti zlyhali, ublížili si alebo prežívali sklamanie. Ale všetky tieto veci sú súčasťou života a snažiť sa ovládať každú maličkosť, ktorú urobia, čo povedia a získajú skúsenosťou, je márne. Extra bonusom k prehnanej kontrole je zvyčajne to, že ratolesť sa začne búriť a pred takýmto rodičom sa uzavrie. Doprajte svojim deťom priestor a nechajte ich robiť aj chyby. Dajte im šancu učiť sa žiť aj na základe svojich vlastných skúseností. To ich obohatí v dlhodobom horizonte.
6. Všetko fotografujeme
S týmto možno mnohí rodičia nebudú súhlasiť, ale občas to naozaj preháňame. Nejde o to, aby sme nenafotili narodeninovú párty, besiedku dieťaťa či nezachytili na fotkách rodinnú dovolenku. Samozrejme, je normálne, že si chceme uchovať zvláštne spomienky, no niekedy... naozaj NIEKEDY...je lepšie fotoaparát odložiť preč a len skutočne zažiť daný okamih. Zvykli sme si fotiť každú maličkosť, fotky pridávať na sociálne siete, diskutovať o nich, no len pre to, aby sa nám podarili dobré zábery, často uniká skutočná radosť z daných okamihov.
7. Snažíme sa dopriať deťom všetko
Je také jednoduché urobiť dieťa spokojným – kúpime mu hračku za pár eur, zmrzlinu, sladkosť po ktorej prahne. Áno, je pekné urobiť mu radosť. No nemalo by to byť na dennom poriadku a nemalo by dostať všetko, na čo si zmyslí. Nepotrvá dlho a jeho nároky sa budú zvyšovať. Nejaká trápna zmrzlina alebo malá hračka mu už radosť neurobia a „nie“ nebude brať ako odpoveď. Nastavte limity a uvidíte, že vaša ratolesť bude prekvitať.
8. Pred zážitkami uprednostňujeme pohodlnosť
Nenávidíte horskú dráhu, je vám zle na kolotoči alebo neznášate zoologické záhrady? Tak sa im jednoducho vyhýbate. Ak nie ste fanúšikom sushi či pizze, vaše deti ich proste nedostanú a hotovo. Pre rodiča je pohodlnejšie predchádzať situáciám, ktoré ho nútia opustiť svoju komfortnú zónu. No vaše dieťa by možno malo skutočnú radosť z jazdy na horskej dráhe alebo by si pochutilo na sushi. Prekonajte sa a vyskúšajte aj vy nové veci. Dožičíte tak deťom, ale aj sebe, možnosť objavovať svet. Každý by si mal vyvodiť vlastné závery a nie dospieť k nim tak, že mu ich niekto vnúti pre vlastný komfort.
9. Netrávime spoločne kvalitný čas
Rozhodli ste sa stráviť s ratolesťou večer pri telke? Prečo nie? Občas je to príjemné. No priznajme si... pri rodinnom filme, ktorý dieťa hltá s otvorenými ústami vytiahneme mobil, tablet či notebook, skontrolujeme esemesky, odpíšeme na e-maily alebo cvakneme drobca s rozkošným výrazom a hneď pridáme fotku s vtipným komentárom na sociálnu sieť. Znie vám to povedome? Áno, často to robíme. Pozrite si profily svojich známych s deťmi a zistíte, že viete, akého transformera včera poskladali, kde sa boli bicyklovať, aký hrad navštívili, čo jedli... Máme potrebu žiť svoj život so známymi. Vykašlite sa na esemesky, e-maily aj rozkošné fotky, objímte dieťa a ukáže mu, že ste naozaj s ním, nielen vedľa neho. A že nie je pre vás najdôležitejšie ukázať, aký dokonalý rodič je z vás a aké úžasné veci s deťmi robíte. To, že ste úžasní a vaše dieťa je rozkošné, nemusíte písať priateľom na sociálnej sieti.
10. Málo hovoríme deťom ako ich ľúbime
Táto „výčitka“ sa možno práve vás netýka. No verte, že mnohí rodičia nemajú potrebu svojim deťom povedať, ako veľmi ich ľúbia - veď to musia vidieť z toho, ako sa o nich starajú. Kým sú ratolesti maličké a chutnučké, zvykneme im to hovoriť často, no keď podrastú, zrazu táto potreba vyprchá. Je mnoho dôvodov, pre ktoré to rodičia deťom nehovoria. Pritom je to také jednoduché – „Ľúbim ťa.“ „Milujem ťa.“ Milovať a byť milovaný je vzácny dar, ktorý sa síce ukazuje najmä v skutkoch, no pre deti je dôležité aj to, aby tieto tri slovíčka občas počuli. Hovorte im, ako ich máte radi. Tak menším, ako aj dospelým. Nikdy nie je neskoro. Nehanbite sa a povedzte to. Sú to okamihy, na ktoré nikdy nezabudnú a budú ich vždy hriať pri srdci.
