Tajná reč batoliat: Toto vám chcú povedať

Tajná reč batoliat: Toto27.01.2018 |

Ani vy niekedy svojim deťom nerozumiete? Dokážu povedať, že sú hladné, smädné, čo si chcú obliecť, no nastanú situácie, keď netušíte, čo chcú.

Pravdepodobne ste si aj vy mysleli, že keď  vaši potomkovia podrastú, začnú rozprávať, pôjde všetko ľahšie. Áno, okolo dvoch rokov života má dieťa takú slovnú zásobu, že dokáže pomenovať presne, čo chce. Chce na raňajky cereálie s mliekom namiesto chleba so šunkou? Povie to nahlas. Nechce si obliecť rifle, ale tepláky? Dozviete sa to okamžite. A potom príde nejaká situácia a váš potomok ostane paralyzovaný, schováva sa za vami, kričí, odmieta komunikovať a vy neviete, čo sa deje, ani to, čo vám vlastne svojim správaním chce povedať. Aj vy ste niekedy v takýchto stavoch bezradní? Možno vám pomôže rada psychológov, ktorí vysvetľujú, čo deti cítia v istých situáciách a ako si s nimi poradiť.

Ak sa nepozerá do očí, znamená to, že je v rozpakoch

Keď dieťa dovŕši dva roky, začne sa u neho rozvíjať schopnosť vnímať emócie ako je napríklad hanba. Rozumie, že sa hneváte, keď aj po niekoľkých upozorneniach nepočúvne a roztrhá stranu v knižke. Ak sa odmietne na vás pozrieť, znamená to, že si uvedomuje, že to čo urobilo, vás sklamalo. Odborníci radia, aby ste v takejto situácii dieťaťu jasne a stručne vysvetlili, čo urobilo nesprávne. Dlhé prednášky sú zbytočné, váš potomok by vás aj tak prestal počúvať po prvých dvoch vetách. Radšej navrhnite spôsob, ako to napraviť. Ak sa dieťa rozplače, objímte ho. Povedzte mu, že každý robí občas chyby, ale aj to, že je dôležité veci napraviť.

Chce mať všetky plyšové hračky v posteli, bojí sa

Môže sa stať, že vaše dieťa, ktoré doteraz spalo pokojne, začne vyžadovať, že bude mať v posteli všetky obľúbené plyšové hračky. Okolo dvoch rokov sa totiž u vášho potomka rozvíja predstavivosť, začína mať nočné mory, bojí sa príšer pod posteľou či v skrini. Tým, že bude obklopený obľúbenými predmetmi, bude sa cítiť bezpečne. Dovoľte mu to! Dvojročné deti majú takú predstavivosť, že aj keď sa spoločne pozriete pod posteľ, do skrine a do nekonečna budete opakovať, že strašidlá neexistujú, nepomôže to. Len si budú myslieť, že dospelí ich nevidia.

Dvíha si tričko nad hlavu, keď stretne neznámu osobu. Cudzí ľudia mu spôsobujú úzkosť.

Aj vám na materskej chýba spoločnosť dospelých? Beriete dieťa do práce, aby ste aspoň chvíľu komunikovali s niekým iným, ako s dieťaťom? Možno ste si všimli, že váš dovtedy zhovorčivý potomok je náhle mĺkvy, hryzie si rukáv trička, alebo si ho dvíha nad hlavu. V tom prípade je viac ako pravdepodobné, že cudzí ľudia mu spôsobujú úzkosť. Svoju nervozitu z iných nevie inak spracovať a takto to dáva najavo. Ak aj nastane takáto situácia, v prvom rade by ste sa mali uvoľniť vy, pretože dieťa sa vo vašej prítomnosti cíti bezpečne. Povoľte ramená, usmievajte sa, predstavte svojho potomka známym a začnite konverzáciu na humornú tému. Dieťa pochopí, že nové prostredie je bezpečné a priateľské. Do ničoho ho nenúťte, nechajte ho oťukať sa.

Schováva sa za nábytkom, keď potrebuje vykonať potrebu. Chce súkromie.

Toto bežné správanie batoľa naznačuje dve veci. Vaše dieťa cíti, že potrebuje vykonať potrebu a zároveň odpozorovalo, že dospelí to robia v súkromí. To sú dva pozitívne signály, že sa čo nevidieť zbavíte plienok. Ak dieťa netrápi, že je pokakané, nie je pripravené na odplienkovanie. Je pochopiteľné, že vás frustruje, keď váš potomok pekne ciká do nočníka, ale keď príde čas na veľkú potrebu, zalezie pod stôl a urobí to do plienky. Odborníci radia, aby ste na dieťa zbytočne netlačili, nekričali a nechali mu čas a priestor. Nebude to trvať večne. Ak vidíte, že váš potomok potrebuje na záchod, povzbuďte ho pri hľadaní súkromia. Nasmerujte ho do kúpeľne. Prvým veľkým krokom bude, že bude potrebu vykonávať v správnej miestnosti.

Z poslušného dieťaťa, malý terorista. Nudí sa, je unavené, potrebuje pozornosť.

Znepokojuje vás, že vaša roztomilá, poslušná princezná sa dokáže zmeniť na malého teroristu, čo hádže jedlo o zem, búcha päsťami o stôl, kope, zúri? Nebojte sa, nič sa nedeje. Jej nevysvetliteľné správanie, je pravdepodobne len reakciou na vzniknutú situáciu a nie je znakom poruchy osobnosti. Zvyčajne takto deti chcú povedať, nudím sa, som unavený, potrebujem vašu pozornosť. Pokúste sa zistiť, čo sa deje. Ak povie, že sa nudí, môžete vymyslieť nejaký program. Najprv však stanovte časový limit, aby si váš potomok uvedomil, že takéto správanie nie je vhodné. Deti sa musia naučiť, že existujú lepšie spôsoby, ako získať vašu pozornosť. Povedzte dieťaťu, že po dobu dvoch minút zostane vo svojej izbičke samé a má čas porozmýšľať, čo sa stalo a ako sa to dalo vyriešiť ináč. Potom sa môžete ísť zahrať do parku, alebo vymyslieť nejakú zábavnú aktivitu.

Ak nedostane niečo okamžite, kričí a hnevá sa. Je netrpezlivé.

Deti sa narodili netrpezlivé. Ak niečo chcú, tak hneď, najlepšie okamžite. Nechcú a nevedia čakať. Oblasť mozgu, ktorá zodpovedá za sebakontrolu, vrátane schopnosti vyrovnať sa s oneskorením v uspokojovaní potrieb sa začína rozvíjať medzi druhým a siedmym rokom života. Nepokúšajte sa obslúžiť vášho potomka okamžite, ako o niečo požiada. Namiesto toho povedzte, že ste počuli jeho žiadosť a dostanete to čo chce čo najskôr. Chce misku jahôd? Vyberte jahody z chladničky, umyte ich, nakrájajte. Rozprávajte sa s dieťaťom, vysvetľujte svojmu potomkovi krok po kroku, čo robíte a prečo. Naučí sa, že nič nie je hneď a na veci treba aj čakať.

Moja, moja, moja! Kričí po pozornosti.

 Chúlostivé správanie dieťaťa môže signalizovať, že cíti, že sa mu nedostáva toľko pozornosti, ako poznalo a potrebuje. Môže to byť spôsobené tým, že ste nastúpili do práce, narodil sa vám druhý potomok, alebo jednoducho prechádza žiarlivostným obdobím. Fáza „moje, moje, moje“ je síce nepríjemná, ale zároveň znamená, že vaše batoľa si začína uvedomovať, čím je, akou osobou a začína si presadzovať svoj názor. Podáte v pieskovisku lopatku cudziemu dieťaťu a to vaše kričí, to je moja mama, iba moja mama? Je to úplne normálne, váš potomok sa viaže na veci, ktoré sú pre neho najdôležitejšie a v tomto prípade je to mama. Objímte svoje dieťa a povedzte mu, že samozrejme ste jeho matka a ubezpečte ho, že ho milujete. Zároveň však dodajte, že síce ste jeho mama, ľúbite ho a nikdy to inak nebude, ale že by sa malo voči svojmu okoliu správať pekne a požičať hračky.

Prečítajte si tiež:

8 tipov, ao zabaviť batoľa a nezblázniť sa pri tom

Batoľatá nám rozumejú viac ako si myslíme

 


Foto: thinkstock.com
Zdroj: pp

Ďalšie články

Diskusia