Vedci dekódovali detskú reč! Bľabotanie má vplyv na správanie mám

Vedci dekódovali detskú reč!
Ilustračné foto
Zdroj: gettyimages.com
2020-06-09 06:00:00 |

Aj keď deti zdanlivo nezrozumiteľne bľabocú, v skutočnosti tým vyjadrujú presne to, čo chcú. Konkrétne chcú čo najjednoduchšiu reč od rodičov, aby sa tak mohli efektívne učiť hovoriť.

Nový výskum ukazuje, že keď deti bľabocú, menia tým spôsob, ako s nimi rodičia komunikujú a maximalizujú tak svoj potenciál k učeniu. Deti sú panovačné, ale tým najlepším možným spôsobom.

„Dojčatá v skutočnosti vytvárajú svoje vlastné vzdelávacie prostredie spôsobom, ktorý uľahčuje učenie," uviedol v komentári k svojej štúdii Steven Elmlinger, postgraduálny študent psychológie na Cornell University. Je zdokumentované, že keď rodičia používajú "dojčenskú reč", uľahčujú tak deťom učenie. Ukázalo sa, že kratšie vety, jednoduchšie slová a pomalšia reč je pre drobcov určitým signálom a vtedy spozornejú, že je čas sa sústrediť a pokladajú tak základ pre vývoj ich jazyka. Čiže jednoslovné výroky rodičov môžu mať na dojčatá najväčší vplyv a prospievajú ich schopnosti učiť sa jazyk.

A to isté platí aj v prípade, že dieťa používa pre komunikáciu svoje typické bľabotanie. Keď deti vydávajú zvuky, ktoré vlastne ani nemožno nazvať rečou, sú všeobecne pozornejšie a prístupnejšie vonkajším podnetom.

Nielen rodičia učia detí, ale aj deti učia rodičov

Výskum tiež naznačuje, že tým, ako sa dojčatá dostávajú do rôznych fáz vývoja a mení sa detské bľabotanie, rodičia menia spôsob, akým sa dieťaťu prihovárajú. To by mohlo znamenať, že rodičia neovplyvňujú len deti, ale že aj deti formujú správanie rodičov. Iné štúdie zase ukazujú, že keď dieťa "hovorí" na určité predmety, je pravdepodobné, že rodičia im o tých predmetoch začnú rozprávať. Keď teda dieťa začne džavotať vo chvíli, keď vidí psíka, rodičia o ňom budú dieťaťu rozprávať.

Aby sme získali lepšiu predstavu o účele detského bľabotania, Steven Elmlinger a jeho tím sledovali 30 párov dojčiat a matiek v hernom priestore dvakrát pol hodiny dva dni po sebe. Deväť a desaťmesačné dojčatá sa mohli voľne pohybovať, hrať sa s hračkami a prezerať plagáty zvierat. Ich hlasové prejavy boli zaznamenané, rovnako tak rozprávanie mám a všetko bolo navyše natočené aj na video. Vedci merali syntax a slovnú zásobu rodičov a tiež zmeny v tom, ako deti bľabotali prvý a druhý deň.

Dáta ukázali, že keď deti bľabotali, mamičky mali sklon reagovať menej zložitými slovami, viac jednoslovným vetami a vôbec kratšími slovami. Čím viac to mamy robili, tým rýchlejšie sa dojčatá počas druhého herného sedenia prejavovali novými zvukmi, napodobujúcimi reč.

Výskum toho, ako bľabotanie formuje správanie rodičov, je podľa autorov stále predbežný a je dôležité si uvedomiť, že tieto výsledky sú obmedzené malou vzorkou a krátkym časovým úsekom. Výskum sa navyše vôbec nezaoberal tým, ako na bľabotanie reagujú otcovia, aj keď sa vedci domnievajú, že je to podobné ako u matiek. Steva Elmlingera teraz čakajú ďalšie experimenty s viacerými deťmi a v dlhšom časovom horizonte, aby mali výsledky jeho štúdií väčšiu váhu. Isté ale je, že bľabotanie je pre deti sociálnym katalyzátorom na získavanie informácií zo sveta dospelých a má pre dieťa veľký význam.

Fotogaléria


Foto: gettyimages.com
Autor: © Zoznam/kch
Zdroj: fatherly.com

Ďalšie články

Gurmán.sk

Feminity

Zdravie

Diskusia