Ako sme rodili pred pár rokmi a ako rodíme dnes? Úprimné spovede mám

Ako sme rodili pred
Ilustračné foto
Zdroj: flickr.com
2022-05-18 18:30:00 |

Som tehotná, porodím. To sa nezmenilo, odkedy život existuje. Čo sa však rokmi mení, sú podmienky, informácie, medicínsky pokrok, postoj žien k tehotenstvu a pôrodu.

Toto nám o svojich pôrodoch prezradili štyri ženy vo veku od 65 do 32 rokov. 

Silvia, 65 rokov: Keď som bola po prvý raz tehotná, nechcela som počúvať o žiadnych dramatických skúsenostiach z pôrodu, vlastne ani o tých pozitívnych. Povedala som si, že proste porodím a hotovo. Ultrazvuk sa robil len vtedy, keď bolo podozrenie, že niečo nie je v poriadku, tak som mala len základné informácie. A vôbec som netušila, či budem mať syna alebo dcéru.

Napokon bol môj pôrod veľmi dramatický, ale keďže som mala minimum informácií, zvládla som to nejako prirodzene. Neboli žiadne epidurálky, ani iné „vymoženosti“. Veľmi som si želala, aby tam bol môj manžel a držal ma za ruku. To ale bolo absolútne vylúčené.

Napokon sa mi narodila vytúžená dcéra. Na izbe nás bolo jedenásť. Deti nám nosili na dojčenie na vozíku, uložené vedľa seba ako štrúdle, zaviazané v zavinovačkách, podobné jedno druhému. Ale, na druhej strane bolo veselo, aj sestričky boli veľmi ľudské.

O štyri roky nato sa už začal „rooming in“, teda niektoré izby v pôrodnici boli uspôsobené na to, aby dieťa mohlo byť hneď s mamou. Dúfala, som, že sa ma to nebude týkať, lebo predstava, že budem ubolená ešte v noci vstávať, sa mi vôbec nepáčila. Želanie sa mi splnilo. Na izbe sme boli len dve, čo sa mi zdalo ako veľký luxus.

Dana, 55 rokov: Ja som pred tými tridsiatimi rokmi žila vo Viedni, kde boli aj lieky na zmiernenie bolesti, aj môj manžel mohol byť pri pôrode, čo mi veľmi pomohlo. A keď som chcela, mohla som mať dcéru pri sebe. Veci o pôrode som si dopredu neštudovala, bola som poverčivá, aby som si niečo zlé neprivolala. Akurát, keď sa mi narodila dcéra, som bola na všetko sama, lebo manžel bol športovec a musel odísť na sústredenie. Bola som veľmi vystresovaná a pretelefonovala som majetok so svojou mamou.

Lucia, 43 rokov: O tehotenstve a pôrode som sa snažila získať čo najviac informácií. Z kníh, internetu, od mamy, od iných žien. Chcela som dopredu získať čo najviac skúseností, čo, samozrejme, nešlo. Tá vlastná je totiž jedinečná a len ťažko prenositeľná.

Pôrod som si síce nejako extra neužívala, ale manžel bol pri mne a ja som sa cítila bezpečne. Priznávam, využila som aj epidurálku. Keď som ja rodila, bolo úplnou samozrejmosťou, že deti sú od prvej chvíle s mamou.

Doma sme mali niekoľko odsávačiek na mlieko. Dojčiť som ale začala až po niekoľkých dňoch, z čoho som bola poriadne vystresovaná. Darmo ma mama upokojovala, že ona nás so sestrou nedojčila vôbec a vždy sme boli zdravé a nič nám nechýbalo. Bola som presvedčená, že jediné správne je dojčiť a všetko ostatné dieťaťu škodí.

Pri druhom synovi som už taká úzkostlivá nebola, hoci odsávačka fungovala aj vtedy. 

Pavla, 32 rokov: Mám asi dva týždne pred pôrodom a cítim sa výborne. Svoje tehotenstvo a pôrod beriem veľmi vážne. Absolvovala som všetky vyšetrenia, aby som sa ubezpečila, že sa moje dieťatko vyvýja dobre a že mu nič vážne nehrozí. Pozháňala som si všetky možné informácie, diskutovala som o tom so ženami, ktoré už sú mamy. Chodila som cvičiť, aj na spoločné predpôrodné stretnutia s manželom. Starostlivo som si vybrala pôrodnicu, vybavila si nadštandardnú izbu aj nadštandardnú stravu po pôrode. Stretla som sa tiež s laktačnou poradkyňou, aby som vedela, čo všetko mám robiť, aby som mala mlieko. Myslím, že som spravila všetko pre to, aby som mala bezpečný a hladký pôrod. Ak sa však predsa len niečo pokazí, dôverujem lekárom, že si poradia. Máme ale jasno v tom, že rozhodne nechcem epidurálku.

   

Fotogaléria

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/sv

Ďalšie články

Gurmán.sk

Feminity

Zdravie

Diskusia