Vyvolanie pôrodu hyperaktivitu u detí nespôsobuje
Zdroj: flickr.com
Syntetický hormón oxytocín, tzv. pitocín, ktorý sa používa na urýchlenie pôrodu, nevplýva na rozvoj hyperaktivity u dieťaťa, ako sa niektorí vedci doteraz domnievali.
Pichanie syntetického oxytocínu, tzv. pitocínu pri pôrode často len z preventívnych dôvodov, je témou niekoľko rokov trvajúcich diskusií tak na odbornej, ako aj laickej úrovni. Mnohé mamičky trvajú na tom, aby im pri pôrode nebola táto syntetická forma prirodzeného hormónu oxytocínu podaná, lebo sa s ňou spájajú viaceré negatívne informácie. Napríklad vedci z New Yorku prednedávnom zistili, že pitocín vplýva nielen na matku, aby sa rýchlejšie „otvárala“, ale má negatívne účinky aj na bábätká – častejšie majú tesne po pôrode zdravotné komplikácie a ich Apgar skóre býva nižšie. Okrem toho sa doteraz predpokladalo, že práve pitocín sa významne podieľa na rozvoji ADHD, teda poruche pozornosti spojenej s hyperaktivitou u dieťaťa.
Dánski experti prišli so štúdiou, ktorá túto spojitosť nepotvrdila. Nové poznatky sú v rozpore s niekoľkými predchádzajúcimi zisteniami, ktoré súvislosť medzi pitocínom a ADHD našli. Malá štúdia z roku 2011 napríklad zistila u detí, ktorých matkám bol pri pôrode pichnutý syntetický oxytocín, až dvojité riziko ADHD oproti deťom, ktoré mamy porodili bez neho. Štúdia z roku 2013 zase zistila, že dievčatá, ktorých mamám bol pri pôrode pichnutý tento syntetický hormón, majú nižšie riziko rozvoja ADHD ako ostatné. U chlapcov to však neplatí.
Dánski experti majú aktuálne k dispozícii záznamy o takmer 550-tisíckach detí narodených v rokoch 2000 až 2008 v ich krajine, ktoré podľa nich doterajšie obavy jednoznačne potláčajú. „Vôbec nič nenasvedčuje tomu, že pôrod vyvolaný alebo urýchlený syntetickým hormónom by nejakým spôsobom súvisel s rizikom rozvoja ADHD u dieťaťa,“ vyhlásila skúsená expertka a pôrodná asistentka Mette Juhl.
Syntetický oxytocín, resp. pitocín sa používa na vyvolanie pôrodu, jeho urýchlenie alebo ako prevencia proti popôrodnému krvácaniu. Experti sa zamerali predovšetkým na tie prípady, keď bol ženám podaný pre urýchlenie pôrodu. Tie tvorili 26 percent z 546 146 mám zapojených do štúdie. „Musíme ešte urobiť podrobnejšie skúmania o podávaní oxytocínu pri pôrode, zamerať sa na dávkovanie, spôsob podania a podobne s osobitným zameraním na vyvolanie pôrodu jeho prostredníctvom, no z doterajšieho skúmania vôbec nič o spojitosti pitocínu a ADHD nehovorí“ dodáva Juhl. Ako zároveň zdôraznila, to, že tím dánskych vedcov nepotvrdil súvislosť medzi oxytocínom a ADHD neznamená, že jeho podávanie nenesie v sebe žiadne riziká.
