DESIVÁ PRAVDA vyšla najavo po 55 rokoch: Listy matky odhalili, že SMRŤ 16-mesačného chlapčeka NEBOLA nehoda!
Zdroj: Getty Images
V januári 1970 priviezla vtedy 18‑ročná Alice Rollinson Idlett do nemocnice v meste Sulphur (Louisiana) svojho syna Earla Buncha III. Dieťa malo podľa matky „ťažkosti s dýchaním“, no röntgeny odhalili oveľa desivejší obraz: viacnásobné zlomeniny lebky, zlomené pravé rameno, popáleniny na zadku a ľudské uhryznutia.
Ako uvádza portál Boredpanda, chlapček bol okamžite prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti, no o niekoľko hodín zomrel. V tom čase Idlett tvrdila, že syn spadol z postele počas návštevy u starej mamy. Úrady, bez jasných protokolov na vyšetrovanie týrania detí, prípad uzavreli ako nešťastnú nehodu.
Dnes, o 55 rokov neskôr, je však jasné, že Earlova smrť nebola náhoda, ale úmyselný čin jeho vlastnej matky. Idlett – dnes už 74‑ročná – bola 17. marca 2025 zadržaná a obvinená z druhostupňovej vraždy. Zlom v prípade priniesla kombinácia moderných forenzných techník a mrazivých listov, ktoré Alice písala tesne pred smrťou syna.
Desivé listy plné nenávisti
Listy, ukryté celé roky v podkroví rodinného domu, objavil náhodou Earlov otec, ktorý slúžil ako vojak. Po rokoch sa s Alice rozviedol. Obsah týchto listov vyráža dych. „Práve som toho bastarda zbila. Neznášam ho,“ napísala Idlett v novembri 1969. O mesiac neskôr pridala: „Keby zomrel, bolo by mi to jedno. On zničil môj život.“ V januári 1970, len niekoľko týždňov pred smrťou chlapčeka, sa v jej písomnostiach objavuje veta: „Zabijem ho, skôr než sa rozmazná.“
Odborníci, ktorí listy analyzovali, hovoria o extrémnej, neliečenej popôrodnej depresii až psychóze. Hoci psychické ochorenie môže vysvetliť matkinu nenávisť, neospravedlňuje násilný čin, ktorý nakoniec pripravil dieťa o život.
Exhumácia odhalila pravdu
Po tom, čo sa listy dostali do rúk polície, sudca v roku 2024 povolil exhumáciu Earlových pozostatkov. Moderné forenzné metódy odhalili, že chlapček utrpel minimálne tri čerstvé praskliny lebky, ktoré zodpovedali silným úderom o tvrdý povrch, a zlomeninu ramena starú niekoľko týždňov – jasný dôkaz opakovaného týrania. Popáleniny a uhryznutia navyše vylučovali verziu o „nešťastnom páde“. Koroner preto oficiálne preklasifikoval príčinu smrti z úrazu na vraždu.
Výpoveď pediatra, ktorý dieťa vyšetroval v roku 1970, znie po rokoch ešte hrozivejšie. „To nebol pád z postele či z verandy,“ uviedol pod prísahou. „Skôr to pôsobilo, akoby niekto chytil dieťa za nohy a udrel ním o nábytok.“ Lekár si spomína aj na matkinu „znepokojivo stoickú“ reakciu, ktorá nezodpovedala desu a zúfalstvu, aké by človek očakával od rodiča v takej situácii.
Prečo vyšetrovanie zlyhalo?
V 70. rokoch boli protokoly na rozpoznanie detského týrania len v zárodku. Hoci röntgeny jasne ukazovali zlomeniny nezlučiteľné s pádom, vyšetrovateľom chýbali skúsenosti a detailné usmernenia. Sociálne služby a polícia si len zriedkavo vymieňali informácie a štát Louisiana nemal centralizovanú databázu prípadov detského násilia. Ako pripúšťajú súčasní kriminalisti, systém – nemocnica, polícia aj ochrana detí – zlyhal a dovolil, aby bol prípad rýchlo uzavretý.
Idlett momentálne čaká na súd vo väznici. Kaucie bola stanovená na 950-tisíc dolárov. Zatiaľ nie je známe, či si najala právnika alebo aké bude jej vyhlásenie o vine. Prokuratúra tvrdí, že má k dispozícii dostatok dôkazov – listy, forenznú správu aj svedecké výpovede – aby po desaťročiach priniesla spravodlivosť.
Rodina zosnulého chlapca reagovala s úľavou. „Jeho hlas konečne niekto vypočul,“ povedal jeho otec. „Pravda nemá premlčaciu lehotu.“
Prípad 16-mesačného chlapčeka je varovaním, že domáce násilie a popôrodné psychické poruchy sa nemôžu bagatelizovať. Odborníci dnes zdôrazňujú nevyhnutnosť screeningu popôrodnej depresie a dostupnej psychologickej pomoci pre matky. Zároveň pripomínajú, že ak má niekto podozrenie na týranie dieťaťa, nemá váhať – je potrebné zareagovať, zdokumentovať zranenia a upovedomiť lekára, sociálne služby či políciu.
