Keď učiteľky suplujú rodičov: NEUVERITEĽNÉ príbehy zo školy a škôlky!
Zdroj: gettyimages.com
Mnohí si myslia, že najväčšou úlohou učiteliek v materských školách či vychovávateliek v školských družinách je starať sa o deti počas vyučovania. No realita je neraz úplne iná – niekedy musia suplovať aj samotných rodičov. Učiteľky sa podelili o neuveriteľné príbehy, keď deti ostali v škôlkach či družinách samy, lebo si po ne rodičia jednoducho neprišli. Ich reakcie? Neraz šokujúce.
Dieťa v škôlke cez noc? Kedysi normálna vec
Katarína si spomína na situáciu spred niekoľkých rokov, keď v čase bez mobilných telefónov bolo celkom bežné, že ak si rodičia neprišli po dieťa, učiteľka sa musela rozhodnúť, čo s ním urobí.
„Vtedy bolo normálne, že si učiteľka zobrala dieťa domov. Dnes by sa to považovalo za únos. Samozrejme, čakali sme v škôlke, ale nie donekonečna. Buď sa volala polícia, alebo sa dieťa vzalo k sebe domov – čo sa mi zdalo ako menšie zlo. No najhoršie bolo, že na druhý deň rodičia neprejavili žiadne ospravedlnenie ani len slovko ‚Ďakujem‘,“ opisuje Katarína.
Rodičia neprišli a ani nepochopili, že niečo nie je v poriadku
Podobnú skúsenosť má aj Gabriela, ktorá si spomína na prípad z družiny. Keď si rodičia neprišli vyzdvihnúť dieťa, rozhodla sa ho zobrať k sebe a neskôr zavolať rodičom.
„Volala som im a nič. Tak som ho večer zaniesla domov – a matka sa čudovala, čo u nich chcem! Bez slova dieťa zobrala a ani sa nepozdravila,“ hovorí Gabriela a dodáva, že niektorí rodičia očividne nepovažujú za problém, ak ich dieťa trávi večer u cudzej osoby.
Zabudnuté deti po výlete? Bežná prax
Ďalšia učiteľka si spomína, ako rodičia odmietli prísť po svoje dieťa po školskom výlete.
„Malo ísť domov večerným autobusom, ktorý odchádzal až o hodinu a pol. Tak sme s ním radšej čakali, aby sme sa uistili, že bezpečne nastúpi. Je smutné, že niekedy majú učitelia o deti väčší záujem než ich vlastní rodičia,“ dodáva.
Učiteľky ako druhé matky
Tieto príbehy poukazujú na alarmujúcu realitu, že nie všetci rodičia berú svoje povinnosti vážne. Učiteľky a vychovávateľky sa neraz menia na náhradné mamy, ktoré nielenže deti učia a vychovávajú, ale ich musia aj chrániť pred nezodpovednosťou vlastných rodičov.
A hoci si to niektorí rodičia možno neuvedomujú, práve vďaka týmto obetavým ženám sa ich deti cítia v škole či škôlke v bezpečí a s láskou prijaté. Možno by preto namiesto nezáujmu a ignorácie stačilo jednoduché „Ďakujem“.
