BABKA na plný úväzok? Veľká ZMENA v živote: Nikdy by som si nepomyslela, že sa mi TOTO stane
Zdroj: thinkstock.com
Svoje deti som vychovala tak nejako intuitívne. Bola som mladá mama. Keď sa narodila Lucia, mala som sotva dvadsať, o tri roky neskôr sa narodila Sabínka. Vôbec som nemienila sa im obetovať, chcela som robiť kariéru, chcela som sa stretávať s priateľmi, chcela som sa aj zabávať.
Možno aj vďaka tomu boli z mojich dcér rýchlo samostatné tvory, zvyknuté sa rozhodovať, aj byť zodpovedné.
Potom dcéry dospeli a zrazu boli na programe dňa aj vnúčence. Brala som to ako fakt, no vonkoncom som nechápala kolegyne a kamarátky, ktoré sa nad svojimi vnúčencami rozplývali, nevedeli sa ich nabažiť, stali sa stredobodom ich vesmíru. Prisahala som, že ja taká nebudem.
Keď som prvý raz držala v náručí Samka, pocítila som niečo, čo som pri svojich deťoch nikdy necítila. Takú inú lásku. Silnú, ale nie plnú úzkosti a strachu, skôr takú všeobjímajúcu, pokojnú a pokornú zároveň. Zrazu som pochopila všetky tie babičkovské reči plné nadšenia.
Po Samkovi prišiel na svet Sebík a pre mňa bola najväčšia radosť, keď som mohla byť s nimi, keď som sa s nimi mohla hrať, chodiť s nimi na prechádzky a na ihrisko. Keď som bola s nimi, nemala som iné povinnosti, akurát možno im niečo navariť. Nebola žiadna práca, žiadne musím ešte toto alebo toto.
Napriek tomu som bola presvedčená, že rozhodne nebudem babička na plný úväzok, že chcem žiť ešte aj iný život. A už vôbec som si nemyslela, že sa budem starať aj o cudzie deti...
Raz prišla za mnou moja mladá kamarátka, že sa jej veľmi páči, ako fungujem so svojimi vnukmi. Že ich nerozmaznávam, viem im postaviť hranice, ktoré neprekračujem, ale že ich ani nepoučujem, nechávam im voľnosť, pýtam sa ich, čo chcú jesť, čo chcú robiť, čo si chcú obliecť... A či by som niekedy nepostrážila aj jej deti. Hoci som nebola nadšená, nechcela som ju odmietnuť. A zistila som, že ma to baví aj s nimi.
A potom prišla ďalšia kamarátka, potom jej kamarátka a ešte ďalšia. Ani som sa nenazdala a okrem svojich vnukov som mala okolo seba kopec iných detí. Zrazu som bola babička takmer na plný úväzok a uvedomila som si, že ma to vlastne napĺňa. Vidieť, ako ich môžem ovplyvniť, ako sú so mnou rady, ako sa so mnou rozprávajú, pýtajú sa. A ako som ja pri nich hravejšia, veselšia, aký mám s nimi krajší život.
Už nie je dôležitá práca, ani posedenia s kamarátmi. Už mám jednoducho iný život. Život, ktorý ma neuveriteľne baví.
