Obávala som sa odísť: Zmýlila som sa, bolo to moje najlepšie rozhodnutie
Zdroj: Gettyimages
Pred pár rokmi som pracovala vo firme, kde už bola pre mňa neúnosná atmosféra, kde som mala so svojou šéfkou taký konflikt, že jedinou možnosťou pre mňa bolo dať výpoveď.
A to som bola rozvedená, s dvomi malými dcérami. Zostať v tom zamestnaní bolo pre mňa ale také neprijateľné, že som sa jednoducho rozhodla odísť.
Nebolo to vôbec jednoduché. Desať rokov som robila účtovníčku vo firme, v ktorej sa mi vôbec nepáčilo. Vládla tam nervozita, ohováranie, mocenský boj. Toto miesto som vzala po materskej, lebo bolo finančne veľmi zaujímavé a my sme peniaze potrebovali. Potom už ten plat nebol vôbec výnimočný a ja som chodila do práce s čoraz väčšou nechuťou. Bála sa však dať výpoveď, lebo som si myslela, že v mojom veku ma už nikto nezamestná a ja zostanem absolútne bez prostriedkov. Navyše som sa ani nemohla spoľahnúť na to, že mi finančne niekto pomôže.
No, bolo mi jasné, že keď zostanem, tak budem nielen nešťastná, ale že sa to môže odraziť aj na zdraví, že prestanem mať chuť žiť. Zistila som, že najdôležitejšia je motivácia a pevné rozhodnutie. A že všetko ostatné sa nejako vykryštalizuje.
Keď som prestala panikáriť, uvedomila som si, že mi účtovníctvo vlastne ponúka veľa možností. Po prvé, že dobrá účtovníčka si miesto vždy nájde a po druhé, že by som to mohla skúsiť aj vo vlastnej firme.
To bolo pre mňa priam prevratné zistenie. No, táto možnosť ma veľmi lákala. Keď som ju začala rozmieňať na drobné, zistila som, že na to, aby som mohla robiť účtovníčku na voľnej nohe, nepotrebujem žiadne finančné investície a že by som si aj prvých klientov vedela nájsť.
V tejto myšlienke ma veľmi podporili aj moji rodičia a sľúbili mi pomoc. Veľmi mi odľahlo. Bála som sa, že sa nemám o koho oprieť, ale myslela som tým manžela. Že ten niekto môže byť moja mama a môj otec, to mi vôbec nenapadlo...
Presvedčila som sa, že naozaj stačí pevné rozhodnutie, také, ktoré ide zo srdca. A potom dôvera v seba, vo svoje schopnosti, svoje skúsenosti. Presvedčila som sa tiež, že keď budem mať seba na prvom mieste, že to vôbec nie je sebecké, ale životne dôležité. Pre mňa, aj pre moje dcéry.
