Súčasné deti trápia depresie, úzkosti aj závislosti na počítači
Zdroj: gettyimages.com
Súčasné deti to majú niekedy občas náročné. Dôvodom je veľký tlak, ktorý môžu pociťovať. Pozrite sa, čo prezradila detská psychiatrička.
„V poslednom čase jednoznačne pozorujeme nárast depresií, úzkostných stavov, porúch príjmu potravy, zvýšený počet závislostí na počítači, poruchy pozornosti a fenomén sebapoškodzovania,“ hovorí detská psychiatrička MUDr. Lucia Vašková.
Je to ešte stále dôsledok pandémie a sociálnej odlúčenosti?
„Jednoznačne áno. Aj keď od pandemických opatrení prešli už mesiace, v detskej psychike zanechali výraznú stopu. Sociálne odlúčenie totiž najmä staršie deti a tínedžeri znášajú veľmi zle a hľadajú si za chýbajúce vzťahy náhradu.“
Ktorej vekovej kategórie sa to teda najmä týka?
„Deti od 13 rokov vyššie trpia najmä nedostatočným ukotvením. Je to vek, kedy sú pre nich vzťahy s rovesníkmi absolútne nevyhnutné. Ak ich nemajú, nevedia, či sú stále súčasťou kolektívu a to ich vedie k sebapodceňovaniu. Komunikácia s kamarátmi počas pandémie navyše prešla do online prostredia, kde na seba deti dokážu byť veľmi kruté. Dôsledkom sú okrem vyššie uvedených problémov aj samovražedné myšlienky, napätie medzi deťmi a rodičmi a poruchy správania.“
Malé deti často nedokážu popísať svoje pocity. Tínedžeri sa zase môžu schválne držať v sebe. Ak sa dieťa dostane do zložitej situácie, ako s ním začať pracovať?
„Najdôležitejšie je na dieťa netlačiť a nevydesiť ho. Deti sú na to veľmi citlivé a v takom prípade sa môžu ešte viac uzavrieť. Najlepšie je nenápadne s nimi nadviazať rozhovor pri inej činnosti, trebárs na prechádzke a skúsiť zistiť, čo ich trápi, ako sa cítia. To je prvý krok. Pokiaľ to nefunguje, je vhodné vyhľadať odborníka.
Dokážu rodičia vycítiť ten správny moment, keď už je vhodné požiadať o pomoc? Celý rad z nich sa stále bojí priznať, že by im návšteva psychológa alebo psychiatra mohla prospieť.
„Áno, je bežné, že sa rodičia snažia dieťa a mnohokrát aj sami seba alebo celú rodinu uchrániť od nálepky psychiatrického pacienta, a potom prídu neskoro. Preto je potrebné o psychických problémoch detí a mladistvých neustále hovoriť a túto starostlivosť destigmatizovať. Chodíte s dieťaťom k zubárovi, pretože ho milujete a chcete, aby malo zdravé zuby? Tak sa z rovnakého dôvodu venujte aj jeho duši a v prípade potreby vyhľadajte terapeuta. Vnímajte to ako možnosť konzultácie, nie ako stav, keď už treba niečo naprávať. Toto opakujem stále dookola. Na prvú konzultáciu pokojne príďte bez dieťaťa.“
Vráťme sa ale k prevencii. Aká forma je vhodná pre deti a tínedžerov?
„Základom je podporovať dieťa v jeho zdravom sebavedomí a sebapoňatí, aby nemalo strach z chýb, vedieť mu pomôcť nájsť cestu, ako prekonať prekážky a náročné situácie, podporovať u neho prevzatie väčšej zodpovednosti za svoj život, než aký v dnešnej dobe deti majú. Je potrebné vysvetliť, že náročné situácie k životu patria a je potrebné sa naučiť ich zvládať. Ďalej je potrebná psychická hygiena, v tom sa deti od nás dospelých nelíšia. My im ale musíme ísť príkladom.
Ukázať im, že popri množstve povinností si nachádzame čas na odpočinok. Deti potom tento model automaticky prevezmú. Začať môžete napríklad tým, že ich nebudete hneď po príchode zo školy nútiť robiť domáce úlohy. Dajte im čas vydýchnuť, zrelaxovať, zažiť niečo iné. My, dospelí už vieme, že nemôžeme stihnúť všetko a aký dôležitý je čas len pre nás samotných. Deti to ale vnímať nemusia. Sú prípady, keď sú 16-ročné deti zúfalé z toho, že ešte nič poriadne nedokázali. Bývajú ovplyvnené tým, čo vidia na sociálnych sieťach a neuvedomujú si, že všetko má svoje limity a svoj čas. Musíme im pomôcť nastaviť očakávania a hodnoty zodpovedajúce ich veku.“
Čo podľa viac dnešným deťom najviac chýba?
„Podľa mňa je to psychická odolnosť a emočná inteligencia. Osobne by som bola za zavedenie povinného predmetu na túto tému už od prvej triedy základnej školy. Som presvedčená, že by to urobilo obrovskú službu a mnoho detí by nemuselo riešiť problémy, ktorými si v tejto dobe prechádzajú.“
