Hovory o pohlavnom styku: Mami, ty hovoríš jedno, internet niečo celkom iné
Zdroj: gettyimages.com
Ako s deťmi hovoriť o sexe? Kedy s tým začať a ako vysvetliť rozdielnu realitu? O tom, ako preberať sexualitu so svojimi deťmi, sme sa bavili s psychologičkou Katarínou Szabados.
Existuje nejaký ideálny vek, kedy s deťmi začať hovoriť o sexe, alebo je to úplne individuálne?
- Je dobré začať čo najskôr. Čím skôr začnete, tým viac v ňom rastie pocit, že to je normálne, a až v puberte bude mať nejaký problém či dôležitú otázku, príde sa opýtať. Pokiaľ v ňom toto nepostavíte, kým je malé, tak do 8 rokov, šance sa zmenšujú. Stačí pár odmietavých reakcií, spôsobených na strane rodiča zľaknutím, hanbou, pocitom nevhodného okamihu, a dieťa si vytvorí záver: „Aha, na tieto veci je lepšie sa mamy/ocka nepýtať“. Už trojročné dieťa o sexualite veľmi vie, začína sa pýtať, ako príde bábätko na svet. Takto otázka preverí rodičovskú otvorenosť a úprimnosť. V troch rokoch rozhodne nie je skoro. Najvyšší čas zaviesť normálny domáci slovník pre pomenovanie pohlavných orgánov. Ak odpovedáte na sexuálne otázky trpezlivo, otvorene a úprimne, pre dieťa je to posolstvo: „Veľa pre mňa znamenáš. Chcem s tebou tráviť čas. Toto je téma, o ktorej sa môžeme porozprávať. Som rád, že sa ma pýtaš."
Potom ale príde puberta, prvé telesné zmeny. Ako sa priblížiť k tínedžerovi?
- Je dôležité neodbiť ho slovami "jednoducho rastieš". Deti v puberte toho o sexe vedia veľa a zároveň hrozne málo – a je dobré, aby sme tu pre nich boli, aj ako zdroj psychickej podpory a pochopenia, keď si nevedia rady s tlakmi a dezinformáciami zo strany spolužiakov... Ako príklad použite napríklad vlastnú skúsenosť: „Pamätám si, aké divočiny sme počúvali o sexe, keď som bola malá. Napríklad – na prvýkrát nemožno otehotnieť alebo sexuálnym životom sa urýchli dospievanie. Čo sa hovorí u vás?”
Je dôležité, aby od nás malo dieťa – veku primeranú – informáciu o sexuálnom zneužívaní?
- Rozhodne. Je dôležité, aby sme mu vysvetlili, že je rozdiel medzi vhodnými a nevhodnými dotykmi, že telo je len jeho a má plné právo povedať nie, pokiaľ ho niekto hladí tak, že je mu to nepríjemné, alebo že to nechce. Aby vedelo, že nemožno slepo počúvať všetkých dospelých. Už štvorročné, päťročné dieťa by malo vedieť o tom, že existuje nebezpečenstvo dospelých ľudí, ktorým robí dobre sa sexuálne dotýkať detí. Zdôraznite, že žiadny dospelý nemá právo dotýkať sa ich pipinky či pindíka alebo žiadať od dieťaťa, aby sa dotýkalo v týchto miestach jeho. Dajte jasne najavo, že toto platí aj pre rodinných príslušníkov, nezabudnite na výnimky, ako je kúpanie alebo vyšetrenie u lekára... A chcite, aby vám dieťa vždy povedalo, keby sa mu niečo také stalo. Deti vyrastajúce v rodinách, kde oceňujú a propagujú otvorenú komunikáciu o sexe, si vytvárajú kladný, zdravý a ohľaduplný názor na sexualitu. Vieme tiež, že po rokoch sa tieto skúsenosti pretvoria do väčšej schopnosti rozhodovať sa v sexuálnych otázkach zodpovedne, zdravo a ohľaduplne.
V dnešnej dobe nie je problém vidieť porno na prahu školskej dochádzky. Čo môžeme urobiť pre to, aby také odosobnené a od citov odtrhnuté spodobnenie sexu naše deti nebrali ako normál?
- Je potrebné o tom s nimi hovoriť a vysvetliť im to. Povedať, že sex má mnoho podôb a v reáli je o niečom inom, než čo je na internete. A hlavne mu vysvetliť, že dôležité je, aký majú tí dvaja spolu vzťah. Že sex patrí do vzťahu a mal by byť jeho súčasťou. Že to, čo je na internete, so vzťahom nemá spoločné vôbec nič. Ideálne je, keď sa dieťa zverí s tým, čo na internete objavilo. Napríklad sa syn čuduje: „Ocko, ty si hovoril, že sa ľudia milujú v súkromí. Ale tu sú tieto fotky, pozri!“ Vtedy treba vysvetliť, že sa väčšina ľudí na podobných snímkach nechá fotiť, pretože za to dostávajú peniaze, ale niektorých to aj baví. Sú to vlastne herci a nemajú k sebe žiadny vzťah. Že je vlastne iba vidieť, ako prebieha pohlavný styk.
Ja si myslím, že zo všetkého najdôležitejšie je to, aký majú k sexu rodičia skutočný postoj. Či je ich prístup otvorený a sami nemajú so sexom problém, alebo pre nich samotných je to podivuhodná zamotaná oblasť plná hanby a neistoty. Pretože to hlavné, čo svojim deťom odovzdajú, je práve ich vlastný postoj k sexu. Ono to vyzerá, že keď o niečom s deťmi nehovoríme, tak je to ako keby to neexistovalo. Ale to je mylná predstava, postoje, ktoré k veciam a situáciám máme, naše deti vždy vycítia, totiž práve z toho, ako sa správame, nie z toho, čo hovoríme alebo nehovoríme. Takže, ak rodičia chcú, aby ich deti nemali v sexe problém, prvé, čo môžu urobiť, je vyriešiť si svoje vlastné tabu a sami pre seba si túto oblasť „odtajniť“, aby oni sami s ňou nemali problém. A potom tento prirodzený prístup „zdedia“ aj ich potomkovia.
