ROZHOVOR s pôrodnou asistentkou: Byť pri začiatku života je úžasné... Často som plakala spolu s mamičkou!
Zdroj: Getty Images
Je na svete vôbec krajšie povolanie? Pôrodné asistentky, ktoré práve dnes, 5. mája, majú svoj sviatok, by nám dali jednoznačnú odpoveď. Aké to je vykonávať túto náročnú profesiu a čo je na nej najkrajšie, nám v rozhovore prezradila pani Beáta, ktorá pomáha detičkám na svet už takmer 40 rokov.
Špuntik.sk: Ako dlho vykonávate prácu pôrodnej asistentky?
Beáta: „Do nemocnice som nastúpila práve v mesiaci máj, kedy vlastne máme aj Medzinárodný deň pôrodných asistentiek. Je to teda už 38 rokov, čo sa mi splnil môj sen.”
Špuntik.sk: Čo Vás k tomuto povolaniu viedlo? Spomínate si na moment, keď ste si uvedomili, že chcete vykonávať toto zamestnanie?
Beáta: „Pri výbere povolania som sa stále prikláňala k tomu, aby to bola práca s ľuďmi. Počas základnej školy som sa zapájala do rôznych zdravotníckych súťaží, ale nebola som celkom presvedčená, že sa chcem venovať práve práci v zdravotníctve. Preto som po skončení základnej školy pokračovala v štúdiu na gymnáziu. Tam som si vyberala medzi učiteľstvom a prácou pôrodnej asistentky. Nakoniec zvíťazila pôrodná asistentka. A toto moje rozhodnutie som nikdy neoľutovala.”
Špuntik.sk: Čo je na Vašej práci najkrajšie a čo je náročné?
Beáta: „Je to veľmi zodpovedná a psychicky náročná práca. Zodpovedáte pri nej hneď za dva ľudské životy. Nič nie je podľa šablóny. Každá rodička a každý pôrod sú svojím originálom. Aj keď je to celé náročné pre matky-rodičky a aj personál, našou najväčšou odmenou je radosť z nového života. Plač novorodenca je najkrajším signálom dobre odvedenej práce.
Nemôžem však nespomenúť situácie, ktoré sú veľmi náročné. Ide o chvíle, keď matka o svoje dieťatko príde. Vtedy tieto ženy a s nimi aj celá rodina prežíva smútok, bezmocnosť, zlosť, pocit viny.... Ale my im musíme byť aj vtedy oporou a mali by sme im pomôcť zvládnuť túto veľmi náročnú situáciu.”
Špuntik.sk: Máte v pamäti pôrody, na ktoré nikdy nezabudnete?
Beáta: „V začiatkoch mojej práce som sa veľakrát rozplakala od šťastia spolu s mamičkou, alebo aj oteckom. Je to úžasný pocit byť účastnou pri začiatku života. Prezradím vám aj zaujímavú pikošku. Pred 30 rokmi som bola pri pôrode dieťatka, z ktorého je dnes moja kolegyňa :) A nedávno sme s ďalšou kolegyňou zistili, že aj ona sa vlastne narodila pri mne.”
Špuntik.sk: Aké boli pôrody vašich vlastných detí? Myslíte si, že ste to mali jednoduchšie, keď ste vedeli, do čoho idete?
Beáta: „Prvý pôrod som mala, keď som ešte nepracovala. Mala som mnohé veci naštudované, ale realita bola omnoho iná. Pri druhom som už bola zamestnaná na pôrodnici, a tak som si myslela, že už to všetko ovládam, že to bude ľahšie. Opak bol ale pravdou a druhý pôrod bol dlhšie trvajúci. Po dvanástich rokoch som porodila svoje tretie dieťa, ale tentokrát to bolo už úplne s prehľadom.”
Špuntik.sk: Aké sú súčasné mamičky v porovnaní s minulosťou?
Beáta: „Novodobé mamičky majú mnohé veci naštudované, majú možnosti navštevovať rôzne kurzy, pozrieť si pôrodnicu ešte pred pôrodom, oboznámiť sa s prostredím, kde budú rodiť. ”
Špuntik.sk: Čo by ste odkázali všetkým svojim kolegyniam k ich dnešnému sviatku?
Beáta: „Prajem im veľa pôrodov, veľa zdravých detí, spokojných mamičiek a pocit, že ich rozhodnutie stať sa pôrodnou asistentkou, bolo správne.”
Som pôrodná asistentka a som na to hrdá!
Netreba o tom kričať z plného hrdla.
Vidíme radosť, smútok, sme láskavé.
Vnímame šťastie i bolesť, utierame slzy z tváre.
Sme oporou pre ženy aj ich rodiny,
v ten magický moment, ktorý nenahradí žiaden iný.
Občas je to aj bolesť z obrovskej straty,
žiaľ, aj to patrí k našej práci.
V našich srdciach a dušiach prirodzene vryté máme,
byť nápomocná každej žene, mame.
Byť prítomná, keď sa jej bábätko narodí,
nám ako veľká česť prichodí.
Dúfame. Dávame. Plačeme. Aj sa staráme...
Byť prítomné v danom okamihu ako privilégium vnímame.
Znie to ako klišé, ale je to pravda veliká,
niet krajšieho povolania, keď vítaš na svete nového človiečika!
(preložené z originálu od Jenny Clark)
