Mám ,,nového" partnera: Môže to robiť v detskej duši zmätok?
Zdroj: gettyimages.com
Môj súčasný manžel sa k synovi z môjho prvého manželstva správa ako rodič a som za to veľmi rada. Konečne ho nevychovávam len ja. Konečne mu niekto nastavuje hranice.
Vie byť aj prísny, ale funguje, aj ako mužský vzor. Odľahlo mi, že nemusím byť mamou aj otcom, jeho otec s ním totiž mal veľmi kamarátsky vzťah, nevychovával ho, prakticky mu všetko dovoľoval, náš Krištof nemal žiadne hranice a keď som nejaké nastavila ja, bola som za zlú a Krištof ich väčšinou nerešpektoval. Preto oceňujem že tento "tretí rodič" jeho povinnosti prevzal.
Druhý raz som sa vydala, keď mal môj syn šesť, dnes má deväť a so svojím nevlastným otcom si perfektne rozumie. Počula som ale názor, že ak sa nevlastný rodič správa ako vlastný, tak to môže robiť v detskej duši zmätok.
O názor sme požiadali detskú psychiatričku MUDr. Luciu Vaškovú.
„Z môjho pohľadu je potrebné, aby dieťa malo jasnú informáciu a skúsenosť o tom, kto je jeho otec. Je to pre neho veľmi dôležité preto, aby sa mohol v budúcnosti čo najlepšie vyrovnať a využiť práve otcov vklad – ako genetický, tak aj ako vzor správania.
Niečo z toho odmietne, niečo z toho bude rozvíjať – tak je potrebné, aby presne vedel, kto je kto. Nejde o to nezasahovať do výchovy, nevyjadrovať sa k výchove, nenastavovať pravidlá a hranice. Ide o to, aby bol jasný rozdiel medzi novým partnerom a otcom.
Určite je super, že si váš syn s vaším druhým manželom rozumie, že má k nemu vzťah, rešpektuje ho, berie si z neho príklad. Toto všetko môže využiť aj v ďalších rokoch, aj v dospelosti. Aké hodnoty sú mu bližšie – vlastného či nevlastného otca?
Nie je nič zlé na tom, že sa rozhodne pre hodnoty toho nevlastného, ale aj tak by mu malo byť jasné, že to nie je jeho biologický otec. Keď v tom bude mať poriadok a jasno, vyhne sa mnohým vnútorným rozporom o tom, kto je teda jeho otec? Ten, ktorý ho počal, alebo ten, ktorý ho vychováva?“
