Moje dieťa ma NEREŠPEKTUJE: Možno robíte túto chybu

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: gettyimages.com
2023-03-02 08:00:00 |

Veľa rodičov túži po rešpekte a autorite, ale často majú zmätok v tom, čo všetko môžu od dieťaťa chcieť, čo môžu nechať na ňom a kde dieťa musí jednoducho „poslúchnuť“. (Aktualizované 2.3. o 12:19)

Kým je dieťa úplne malé, je to vlastne jednoduché, no ako rastie, tieto otázky sa dostávajú do popredia. O tom, ako to s tou zodpovednosťou vlastne je, sme sa rozprávali s psychologičkou Anitou Michajlukovou.

„Mnohí rodičia v obave, aby neboli príliš autoritatívni, svoje deti neobmedzujú tam, kde by to bolo namieste a obmedzujú tam, kde to vôbec nie je potrebné. Napríklad mu určujú, ako má nakresliť obrázok, aké si má obliecť tričko, kedy si má robiť domáce úlohy a podobne. To sa ale dieťaťu vôbec nepáči a potom sa zlostí, kričí, nadáva, jednoducho sa snaží vydobyť si svoj životný priestor, podotkla spomínaná psychologička A. M. 

Rodič ale takúto reakciu vyhodnotí tak, že jeho dieťa nemá rešpekt a je drzé. Ale keby bol rodič rodičom tam, kde mu to prináleží a nezasahoval tam, kde to nie je potrebné, k takýmto situáciám by vôbec nemuselo prísť.

Problém ale tkvie aj v tom, že deti majú prirodzený rešpekt k skúsenostiam svojich rodičov a nie k prejavom, ktoré na skúsenosti nestoja. Dieťa neomylne cíti, kedy sa rodič o svoju skúsenosť opiera a kedy sa len naparuje a straší. Rovnako to ale spozná aj rodič. Vtedy totiž stráca pevnú pôdu pod nohami a nestojí na pevných základoch. Ak totiž na základe svojich skúseností vyhodnotím, že si moja dcéra nemôže dať zmrzlinu, lebo kašle a má nádchu, pochopí to aj ona. A – naopak, ak jej ju povolím napriek tomu, že vonku nie je príliš teplo, ale ona je úplne zdravá, budeme spokojné obe.

Samozrejme, nie je vôbec jednoduché vyhodnotiť, na čo už dieťa má a kde ešte musíme rozhodnúť my.“

Ako teda poznáme, kedy ide o našu zodpovednosť a kedy o zodpovednosť dieťaťa?

„Predovšetkým je treba vyhodnotiť, či niečo dieťa ohrozuje alebo nie. Ak áno, tak mám právo a vlastne aj povinnosť mu niečo zakázať. Pochopiteľne, aj zákazy sa menia vekom. Trojročné dieťa nepustíme samé na víkend s kamarátmi, šestnásťročné ale už môžeme.

Ďalej vyhodnotíme, či nám to, že necháme dieťa niečo urobiť, nejako neprimerane skomplikuje život. Ak si napríklad moje dieťa chce zobrať na prechádzku obľúbeného plyšáka a obliecť si rozgajdané tepláky – reálne ma to obmedzuje? Ak prídem k záveru, že by utrpel len môj imidž, nemám právo mu to zakázať. Ak to totiž spravím, už mu leziem na jeho územie a beriem mu jeho zodpovednosť. Dostávam sa tým do mocenskej a nepriateľskej pozície. Pretože moje ´nie´ nebude stáť na vlastnej reálnej skúsenosti, ani sa nebude opierať o reálne problémy, budem mať veľký problém svoje ´nie´ vyžadovať,“ poznamenala spomínaná psychologička.

Fotogaléria

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/sv

Ďalšie články

Gurmán.sk

Feminity

Zdravie

Diskusia