Tvrdá rana? Kamarátka mi PREBRALA partnera - urobila tú najlepšiu vec
Zdroj: gettyimages.com
S Tomášom sme boli spolu hádam už od nepamäti. Bol pre mňa prvou veľkou láskou, prvým milencom, mužom, s ktorým som chcela mať rodinu, s ktorým som chcela zostarnúť.
Po piatich rokoch ma požiadal o ruku a ja som s radosťou súhlasila. Už som sa videla v nádherných bielych šatách s vlečkou a dlhým závojom. Lenže – zrazu bol problém v bývaní. Obaja žijeme na vidieku, kúsok od seba. Tomáš s rodičmi a sestrou v dome, kde by sme nemali žiadne súkromie, nehovoriac o tom, že keby prišlo dieťa, tak by sme sa tam jednoducho nevošli. Ja som vtedy mala chorého otca, o ktorého sa bolo treba starať. Navyše jednoznačne zakázal, aby sa k nám Tomáš nasťahoval. Tak sme svadbu odložili.
Potom môj otec zomrel a Tomáš sa k nám konečne mohol nasťahovať. Na poschodí sme si prerobili bývanie na kompletný byt, moja mama sa tešila, že je všetko, ako má byť. Len akosi o svadbe Tomáš prestal rozprávať. Otváral si vlastný autoservis, potom mu ochorel otec a starostlivosť o rodičovský dom a záhradu zostala na ňom... jednoducho vždy bol dôvod, prečo sa neženiť.
Myslela som si, že dieťa by všetko zmenilo, ale hoci Tomáš nebol proti, nedarilo sa nám. A tak roky utekali a ja som sa už aj zmierila s tým, že takto budeme žiť navždy. Bez detí, bez svadby, ale spolu. Ako som sa len mýlila!
Po smrti rodičov sa Tomáš odsťahoval do rodičovského domu – vraj nemôže zostať prázdny, keď jeho sestra žije v meste. Mňa ale so sebou evidentne nechcel zobrať. Najskôr som sa utešovala tým, že ide len o prechodnú krízu. Zatvárala som oči pred faktom, že sa už vlastne ani nemilujeme, že sme viac kamaráti, než partneri. Ani neviem, prečo som sa s ním nerozišla. Možno zo zotrvačnosti? Možno som živila nádej, že sa predsa len napokon všetko zmení? Neviem. Asi som potrebovala tú povestnú poslednú kvapku.
Dlhšie som mala podozrenie, že si Tomáš začal niečo s mojou takmer najlepšou kamoškou, ale nenabrala som odvahu ho s týmto podozrením konfrontovať. Ale raz, keď sme obe sedeli u nás v kuchyni a popíjali víno, som na ňu udrela, nech sa prizná, že s Tomášom spáva. Vlastne ani nezapierala. Tvrdila, že ju to mrzí, ale že Tomáša veľmi miluje a on miluje ju, že sa to tak nejako stalo...
Uľahčila som im to tým, že som sa s Tomášom rozišla. Aj oficiálne. Akurát mi bolo čudné, že som necítila ani krivdu, ani zradu ani nenávisť. Možno troch ľútosť, že som tak nespravila už dávno.
Netrvalo dlho a stretla som Alexa. Bol vdovec, so štvorročným synom. Zaľúbila som sa do nich oboch už na prvý pohľad. Myslím, že až pri Alexovi som zistila, čo je to naozajstná láska. Ktorá nič nesľubuje, ale o to viac ju je cítiť.
Bola som konečne aj nevesta, po akej som túžila už pred rokmi. A mám aj rodinu, ktorú som vždy chcela. Tomášova nevera bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo prihodiť.
