Zažívate stres? Toto sú jeho základné príčiny, odborná koučka prezradila čo s tým
Zdroj: gettyimages.com
Pripadá vám, že vo svojej profesii musíte zvládať veľké množstvo tlakov a stresu? Cítite sa sami na príliš veľké množstvo zodpovednosti a máte pocit, že nikdy nesmiete urobiť chybu?
Dochádzajú vám sily a máte dojem, že nezvládate toľko, koľko by ste chceli a potrebovali? O týchto témach sme sa rozprávali s odbornou koučkou Soňou Fakovou.
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že toto všetko je nutnou súčasťou života v modernom svete, nemusí to tak byť. Veľkosť tlaku a mieru negatívneho zážitku, ktorý v bežných situáciách pociťujete, je možné zmeniť. Zásadná miera stresu totiž neplynie zo situácie samotnej, ale vzniká na základe významu, ktorý (ale na podvedomej úrovni) situáciám, ktoré nás stresujú, pripisujeme.
Niekedy sa nám totiž nedarí oddeliť, aký stres skutočne do nášho života patrí a aký do neho vnášame sami na základe našich podvedomých vzorcov. Ak sa nám napr. blíži termín uzávierky, je normálne cítiť istú nervozitu. Ak sa nám však zdá, že naša nervozita je väčšia, než zodpovedá situácii, pravdepodobne je na vine viac či menej uvedomený vnútorný dialóg typu: "Musím vždy vyhrať!" "Keď nevyhrám, ostatní ma prestanú brať vážne!" "Musím to zvládnuť, aby som sa uistil, že som dobrý." "Ak raz niečo nezvládnem, znamená to, že som k ničomu." atď. Naša nervozita tým samozrejme môže až mnohonásobne vygradovať.
Tento vnútorný dialóg si niekedy do určitej miery uvedomujeme, niekedy je však schovaný tak hlboko, že o ňom ani nevieme - len si všímame ako nám búši srdce, potíme sa, sme nepokojní, máme strach ...
Predovšetkým si treba uvedomiť, že nie každý stres je škodlivý. Ak znamená len istú mieru hybnej páky, aby sme k splneniu úlohy pristúpili čo najzodpovednejšie, je to v poriadku. Predsa len sme často postavení do situácie, kedy potrebujeme ukázať svoj potenciál, svoje schopnosti a istá miera nervozity, či sa nám to podarí, je v poriadku.
V momente, keď nás stres „prevalcuje“, keď už nie sme schopní konštruktívne myslieť a strach z toho, že zlyháme, je silnejší, vtedy už ide o stres, ktorý škodí.
Vtedy si treba dopriať čas a zistiť, prečo nás stres úplne pohltil. Príčin môže byť niekoľko :
- · Vieme, že reálne sa to v danom časovom termíne stihnúť nedá.
Vtedy je namieste zájsť za nadriadeným a vysvetliť mu celú situáciu. Musíme si však byť naozaj istí, že sme situáciu dostatočne vyhodnotili. Potom to bude aj z nášho prejavu jasné a budeme môcť spolu s nadriadeným hľadať východisko (napr. posunutie termínu, prizvanie ďalších ľudí a pod.)
- · Chceme byť dokonalí.
Táto požiadavka patrí zvyčajne do kategórie skrytých motivácií. Nielenže ju nemáme zvedomenú, ale ani si ju často nepripúšťame. V snahe podať čo najlepší výkon robíme aj nadprácu, stále nie sme s výsledkom spokojní. Potom je jasné, že sme v časovom strese. V tomto prípade si treba prebrať priority, uvedomiť si, čo je naozaj dôležité.
- · Bojíme sa kritiky.
Keď považujeme kritiku len za negatívne hodnotenie, nečudo, že sa jej bojíme. Ak sa ale na kritiku pozrieme ako na iný uhol pohľadu, tak nás kritika môže obohatiť a môže pomôcť aj kvalite našej práce.
- · Bojíme sa zlyhania.
Z predstavy, že by sme nestihli termín, nás obchádzajú mdloby. Bol by to dôkaz toho, že sme úplne neschopní, úplne nanič. Mali by sme si však prebrať, čo by nám skutočne mohlo zabrániť termín stihnúť a čo by sa reálne stalo, keby sme ho nestihli. Keď si veci pomenujeme, pomôžu nám celú situáciu uzemniť a uvidieť ju takú, aká naozaj je. Ak zlyháme v nejakej časti splnenia úlohy, nevypovedá to o všetkých našich schopnostiach, o celom našom potenciáli. Jednoducho sme len niekde spravili chybu a treba ju napraviť, prípadne sa z nej poučiť do budúcna. Chyby nerobíme preto, aby sme sa z nich rútili, ale aby sme objavovali nové riešenia. Ak máme na seba požiadavku chyby nerobiť, potom žijeme v permanentnom strese.
Toto sú len základné príčiny, pre ktoré sa stresujeme a znervózňujeme. Každý človek môže v sebe objaviť aj iné, ktoré stresujú práve jeho.
