Dôvodom, že moja mama zomrela bolo to, čo robí mnoho ľudí, ide o toto...
Zdroj: gettyimages.com
Nikdy som s mojou matkou nemala dobrý vzťah, vždy sa ku mne správala ako keby som nepatrila do rodiny. Môže za to zrejme aj táto závislosť.
Už ani neviem, kedy som si uvedomila, že mama je alkoholik. Prvý pocit, že niečo nesedí, som mala niekedy v predškolskom veku, kedy som mala odpovedať na otázku "Koho máš radšej? Mamičku alebo otecka? " Blbá otázka", hovorila som si. A vytrvalo som tvrdila, že oboch, hoci som cítila, že mamka podľa mňa nie je taká dobrá ako ocko. Doma som cítila nejakú absenciu materského citu a pochopenia.
Postupne vo mne narastal pocit, že mamu nezaujímam a že ma nemá rada. Asi v dvanástich som si začala uvedomovať, že ju nemám rada ja. Nemohla som jej trebárs zabudnúť, že sľubuje veci, ktoré potom nedodrží. Sľub nových šiat a nič, to bolo strašné leto. O to viac som si všímala, že kedykoľvek bola príležitosť sadnúť si s nejakou susedkou, otvoriť si fľašu vína, išli povinnosti stranou a my, deti, do značnej miery tiež. Nenávidela som preto návštevy, ktoré hrávali s našimi karty a popíjal sa pri tom alkohol. Bolo mi nepríjemné prechádzať okolo rozjarených ľudí na záchod. Cítila som sa ako v klietke.
Závidela som kamarátkam a spolužiačkam, ktoré sa mohli mamkám zverovať. Keď som sa tej mojej skúsila s niečím zveriť ja, vždy sa to skončilo hádkou a nepochopením. Považovala som mamu za zdroj všetkých svojich problémov, začala som ju nenávidieť a vypisovala som sa z toho do svojich pubertálnych denníkov. Nejakým kusom som cítila, že to nie je nič pekné, o to pozornejšie som zápisky ukrývala.
Vždy som sa chcela vyhnúť tomu, že druhí uvidia, kto je moja matka. Zvlášť problematické to začalo byť, keď ma začali zaujímať chlapci. Kým len spolužiaci zvonili na zvonček a chceli, aby som išla von, tak to ešte išlo. Ale predstava, že niekto príde k nám práve v momente, keď mama nie je úplne pri zmysloch, sa mi natoľko nepáčila, že som sa radšej začala z domu vzďaľovať, aj keď som inak mala domáce prostredie veľmi rada. Zo svojich predstáv som vyčiarkla verziu, že raz budem bývať v blízkosti rodičov, pretože bývať ďaleko, znamenalo byť ďaleko od nepríjemností.
Nejaký čas sa mi to darilo, našla som si partnera, vydala sa, odišla tristo kilometrov od miesta, kde som sa narodila. Keď sme tam s manželom prišli na návštevu, snažila sa ovládať. Manžel dlhý čas nechápal, prečo reagujem podráždene na jeho návrh dať si pohárik vína s rodičmi, ale ja som videla, ako mamka ožila, priťahovaná alkoholom ako magnetom, a po chvíli začala ukazovať mimoriadnu suverenitu a nadšenie, ktoré som u nej za triezva nepoznala. Dlhý čas som pred manželom o maminom pití vôbec nehovorila a vôbec sa mi nezdalo čudné, že ho o tom neinformujem.
Ani po otcovej smrti som sa neodvážila matke v pokoji povedať "Mami, mne hrozne vadí, že piješ a nebudem ťa v tom podporovať". Vytrvalo som si myslela, že sa to dá vyriešiť nejakú okľukou. Ťahala som ju na homeopatiu, platila to za ňu, ale bez efektu.
Lenže celá situácia už bola pre mňa neznesiteľná, tak som mame povedala, že o jej pití viem, že mi je jedno, kto sa to dozvie, že som to povedala manželovi a pokojne to poviem aj jeho rodičom. Na to mi povedala, že je to odo mňa naozaj sprosté. Nejaký čas som mala pretlak a postupne to zverejnila v manželovej rodine a medzi priateľmi. Na moje počudovanie ma nikto nezavrhol, naopak, často sa otvorila zaujímavá diskusia so zdieľaním vlastných skúseností a ja som si ujasňovala, čo môžem robiť ďalej.
S novým postojom som robila aj nové kroky. Odmietla som mame požičiavať peniaze, zvlášť, keď som sa dozvedela, že zmizli peniaze za predaj garáže po našom otcovi a vysvetlenie bolo, že má nízky dôchodok a všetko je drahé. Ponúkla som jej, že peniaze jej síce nedám, ale pomôžem jej riešiť problém jej nedostatku, ktorým podľa mňa je pitie a fajčenie. O to záujem nemala. S každou novou situáciou som si stavala nové hranice a začala prvýkrát cítiť, že k nej mám živý vzťah, že už necítim predchádzajúcu nenávisť.
Ešte sme stihli osláviť jej 75. narodeniny u nej doma, ale bolo vidieť, že vzťah s nami tromi deťmi a šiestimi vnúčatami je menej, než strýkova fľaša tvrdého alkoholu.
Mama mi vlastne nikdy nezavolala. Vždy čakala, že sa ozvem ja. Aj keď som jej volala predpoludním, bola už často opitá. Tak som jej povedala, že jej volať nebudem. Bola to pre mňa ťažko prijateľná výzva. Krátko pred Vianocami nám s manželom došlo, že mama bude sama, pretože vzťahy so súrodencami, ktorí bývajú bližšie, sú oveľa napnutejšie. Tak sme ju pozvali, ale nechcela prísť, ani keď sme ponúkali, že ju privezieme a odvezieme. Bol to môj posledný telefonát s ňou, pár dní pred Vianocami zomrela. Našli ju až po troch dňoch, zomrela na infarkt.
