Manžel je cholerik, niekedy sa ho až bojím: psychologička radí, ako pristupovať ku agresivite
Zdroj: gettyimages.com
Najprv bol ich vzťah takmer ideálny, no neskôr sa začal jej partner prejavovať násilnými sklonmi. Psychologička tvrdí, že za útočným správaním partnera môže jeho strach. Čo s tým?
Sebastián je v zásade dobrý manžel a otec. Deťom sa venuje, koľko to ide, v domácnosti mi pomáha. Ako rodina trávime spolu pomerne veľa času, aj sa nasmejeme, aj sa rozprávame. To bol vlastne aj dôvod, prečo som sa doňho zamilovala a prečo som si ho zobrala.
To, že občas „vyletí“, som brala na ľahkú váhu, nebolo to pre mňa zase až také dôležité. „Každý máme niečo,“ povedala som si. Lenže – čím sme dlhšie spolu, tým sú jeho cholerické záchvaty častejšie. Sebastián ma v afekte dokáže pourážať, hovorí veci, ktoré v skutočnosti nemyslí vážne. Podľa mňa sú len akousi zbraňou, ako mať pri konflikte nado mnou navrch. Myslím si to preto, lebo keď konflikt prehrmí, dokáže za mnou prísť a ospravedlniť sa. Mňa ale tieto konflikty vyčerpávajú a mám čoraz menšiu chuť mu ich tolerovať a ospravedlňovať.
„Krik s nadávky sú jedny z bojových stratégií. Urobím obrovský humbuk, kričím, nadávam. Hovorí sa tomu zastrašovanie,“ vysvetľuje psychologička Katarína Szabados. „V prírode je to veľmi bežná stratégia slúžiaca na zahnanie súpera. V tomto prípade je však ´drobný´ problém v tom, že vy nie ste súper, ale partnerka. Záleží ale na vás, či sa týmto humbukom necháte odradiť a stiahnete sa (o to vlastne vášmu manželovi v skutočnosti ide), alebo sa tým, naopak, odradiť nenecháte.
Ľudia sa k tejto stratégii uchyľujú vtedy, keď sú vnútorne veľmi neistí, keď majú strach. A to je veľmi dôležité si uvedomiť. Ja svojmu partnerovi nesmiem uveriť, že je v tej chvíli veľký a silný, pretože potom sa zľaknem a stiahnem sa. Potrebujem si pamätať, že je len vyľakaný. A potom môžem premýšľať, ako k nemu pristúpiť.
Pamätajte si, že ten druhý v skutočnosti nemôže mať navrch, ak ja sama nevycúvam, keď ja sama mu to miesto navrchu nedám.“
