Príbeh života: Zdá sa, že osud jej ,,napísal" druhý rodný list

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: gettyimages.com
2022-12-06 13:08:00 |

Prežila si životnú situáciu, ktorá sa jej zrejme vpíše nielen do spomienok, ale aj do srdca. Pozrite sa, čo sa prihodilo tejto žene.

Tak, ako každý rok, aj v ten osudný rok sme sa tri spriatelené rodiny vybrali týždeň pred Vianocami lyžovať. Tento raz na Salašky. Privítala nás snehová metelica, ktorá s menšou, či väčšou silou vyčíňala aj ďalšie dni. Preto sme sa pri deťoch striedali, lebo najmä tie menšie sa v tomto počasí veľmi rýchlo unavili a, pravdupovediac, ani im to na lyžiach ani veľmi nešlo.

V ten deň teda decká odišli na chatu už na obed. S naším štvorročným Tomáškom išiel manžel, ja som zostala s Paľom a Tiborom. Ich manželky si v tomto počasí lyžovať netrúfli, tak odišli s deťmi. My traja sme boli výborní lyžiari, a preto sme sa rozhodli spraviť ešte jednu jazdu.

Na Krížnej ma však nepríjemný severák prinútil presunúť sa na svahu nižšie do závetria a tam počkať na kamarátov. V hustej hmle som však nezaregistrovala hrebeň pohoria a prepadla som sa svahom dolu, smerom do údolia.

Viditeľnosť sťažovala hustá hmla a sneh. Snažila som sa svah zlyžovať, no zabárala som sa do napadnutej metrovej snehovej periny. Ticho zrazu preťalo ohromujúce dunenie. Lavína, zišlo mi okamžite na um. A hneď som si aj uvedomila, že som ju s najväčšou pravdepodobnosťou spustila ja. Vzápätí som videla strašidelné prírodné predstavenie, v ktorom som pokojne mohla hrať hlavnú rolu. Našťastie, lavína sa prehnala svojou ničivou silo pár desiatok metrov vedľa mňa.

Z posledných síl som sa dostala k akejsi chate. Dvere a okenice boli nedobytne chránené petlicami a zámkami. V tej chvíli som trpko oľutovala, že som si mobil nechala v batohu, ktorý odniesol môj manžel.

Aj som chcela pokračovať v ceste, no to by som musela prekonať spadnutú lavínu. Nebola to však len kopa snehu, ale skládka obrovských snehových balvanov. A na ich prekonanie som naozaj nemala silu. Tak som sa vrátila k chate, vytrhla som drevenú okenicu z kovových pántov, rozbila sklo a vošla som dnu. Dodnes neviem, ako som to vlastne dokázala...

Vedela som, že nemôžem zaspať, lebo by to bolo na večnosť. Trela som si oči, chodila po miestnosti, sadala som si a zase vstávala. Do rána som vydržala zápasiť so strachom a únavou.

Ráno som nabrala odvahu a prekonala som lavínovú bariéru a úzkou dolinou som sa pobrala do neznáma. Dostala som sa do dedinky Jelenec – Staré Hory, kde som skončila v krčme. Tam už o mne vedeli, lebo moji kamaráti zalarmovali horskú službu. Tá po mne pátrala do neskorej noci a mali pokračovať aj ráno. Pátranie teda mohli odvolať. Kamaráti si ma prišli vyzdvihnúť úplne otrasenú, vysilenú, ale znovu narodenú.

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/sv

Ďalšie články

Gurmán.sk

Feminity

Zdravie

Diskusia