Odborníci varujú: Deti môžu trpieť apatiou, depresiou či alexytymiou
Zdroj: gettyimages.com
Detičky si často vyžadujú veľa pozornosti a zabaviť ich na viacero hodín, aby ste si oddýchli môže byť náročné. Pozrite sa, čo podniknúť v prípade, keď dieťa nevie zvládnuť toto.
Môj šesťročný syn sa nevie zahrať sám. Buď hrá na mobile nejaké hry, alebo pozerá televíziu. Keď nechcem, aby bol stále na nejakej elektronike, tak sa mu snažím spraviť nejaký program. Ideme spolu na ihrisko, hráme sa spolu rôzne hry, hráme sa na schovávačku alebo mu vymýšľam nejaké hry, ktoré by mu cibrili mozog.
Ale nemôžem sa mu venovať celé popoludnie a celý večer. Jednak nemám na to čas, ale ani sa mi vždy nechce. Potom si ale Martin ku mne sadne a vyčítavo povie: „Mamííí, ja sa nudím!“ A keď mu odpoviem, nech sa s niečím zahrá sám, tak nevie. A tak sa mu opäť snažím vymyslieť nejaký program ja. Myslím si, že to nie je celkom správne, ale nechcem, aby zase zobral do ruky mobil.
„Cítite to správne, že nie je vhodné organizovať deťom každú minútu. Pretože im chvíľkové ničnerobenie a nuda, môžu iba prospieť. Chce to len neťahať z rukáva do roztrhania tela tisíc stodvadsať atraktívnych návrhov za minútu, ako sa zabaviť,“ hovorí psychologička Katarína Szabados.
Zároveň spomínaná psychologička Katarína Szabados dodáva, že „dieťa musí samotné prísť na to, čo ho láka a čo ho baví. Keď sa nenaučí vymyslieť si program samé, zvykne si, že sa mu má o zábavu postarať niekto iný. V neskoršom veku bude nudu zaháňať hlúpymi seriálmi, zemiačikmi, čokoládou alebo niečím horším.
Počas nudenia totiž prebieha niečo ako reštart mozgu. Nepotrebuje v danej chvíli ďalší stimul zvonku, hľadá stimul zvnútra. Takže, keď necháme nudu bežať, učíme vlastne deti nájsť si samostatne svoju vlastnú cestu. Podporujeme ich schopnosť rozhodovať sa. Ich tvorivosť. Ich sebavedomie, že na niečo prišlo úplne samotné.
V modernom svete, kde všetko musí byť zaujímavé a zábavné, kde je vyžadované stále viac a viac adrenalínu a nespútanej veselosti, je ťažké si priznať, že všetka tá zábava nás nakoniec unudí na smrť. Nie je to totiž naša zábava, ale vonkajšia, cudzia. U detí je to obzvlášť nebezpečné – keď počítačové hry a YouTube sa už teraz zdajú byť zábavnejšie ako každodenná „analógová“ rutina.
Čo teda robiť, aby raz nemuseli chodiť na injekcie nejakého životabudiča do Sanatória pre znudených? Pretože raz možno NUDA bude platiť za diagnózu. Aby raz netrpeli apatiou, depresiou, anhedóniou (neschopnosťou cítiť radosť), alexytymiou (poruchou rozpoznávania emócií) alebo tzv. stavmi naučenej bezmocnosti, ako varujú odborníci?
Na to je jednoduché riešenie: Nechajte ich už ako malé vykúpať v drobnej nevinnej malinkej nude. Funguje to vlastne ako očkovanie. Kto príde do styku s vírusom v malom množstve, jeho imunita sa potom postará o vírus vo veľkom.“
