Moje dieťa si ťažšie zvyká a plače, chcem mu pomôcť, ako?

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: gettyimages.com
22.11.2022 |

V živote sa mnohokrát dostávame do situácií, ktoré nás stresujú. Je vôbec možné ochrániť dieťatko pred tým, aby sa tak nestresovalo? Pozrite sa, čo povedala psychiatrička.

Stres je všade okolo nás a vôbec nie je iba „výsadou“ dospelých. Stres zažívajú už malé deti. Škodí im, alebo prospieva? Na túto tému sme sa rozprávali s detskou psychiatričkou MUDr. Luciou Vaškovou.

„V prvom rade si treba uvedomiť, že stres k životu patrí. Ak netrvá dlho, tak nás môže dokonca posilniť. Stresom pre bábätko je napríklad aj to, že sa musí naučiť zaspávať samé. Ale ak to prekoná, aj ono postupne bude zaspávať pokojnejšie, bez stresu. Zistí, že sa vlastne nič hrozné nedeje, že mama je nablízku a ono môže spinkať,“ poznamenala psychiatrička MUDr. Lucia Vašková.

- Potom ale dieťa nastúpi do škôlky a to je preň ďalší stres, ktorému sa nedá vyhnúť. Ako sa dá tento stres prekonať?

„Je dobré dať dieťa do kolektívu čo najskôr. Na pár hodín niekoľko dní v týždni, aby si postupne zvykalo. Na ostatné deti, na učiteľky, na vzťahy, aby sa naučilo byť nejaký čas samé, bez mamy a otca, v úplne inom prostredí. Potom sa mu bude ľahšie zostávať v škôlke dlhšie.

Ak si predsa len dieťa zvyká ťažšie a plače, treba mu vysvetliť, že iná možnosť jednoducho neexistuje. Že mama a ocko chodia do práce a dieťa chodí do škôlky, čo je tiež taká jeho práca. Treba vyzdvihnúť prednosti, ktoré škôlka ponúka. Napríklad na môjho syna platilo, že v škôlke sú vláčiky a koľajnice, ktoré doma nemá.

Na to, aby dieťa tento stres rýchlejšie prekonalo je však potrebné, aby mama mala jednoznačný postoj, že naozaj iná možnosť neexistuje a že tým, že necháva svoje dieťa v škôlke, mu nijako neubližuje. V opačnom prípade totiž dieťa jej pochybnosti vycíti a stres len tak ľahko nepominie.

A toto vlastne platí aj o prvých dňoch v škole,“ poznamenala uvedená psychiatrička MUDr. Lucia Vašková.

- Toto je akýsi prirodzený stres z vecí, ktoré nevieme ovplyvniť. Ale dieťa môže byť v strese, aj keď už chodí do škôlky či školy nejaký čas. Ako zistíme, že niečo naozaj nie je v poriadku?

„Predškoláci ešte nevedia dobre popísať, čo ich trápi. Väčšinou sa ich duševné trápenie premietne do telesných prejavov. Bolí ich bruško, hlavička, sú unavené, začnú sa pocikávať, sú plačlivé... Keď sa tieto javy opakujú, treba vypozorovať, kedy, v akých situáciách sa prejavujú. Potom sa nám zvyčajne podarí aj vhodnými otázkami zistiť, čo sa deje, z čoho je naše dieťa v strese,“ dodala daná psychiatrička.

- Je to so školákmi jednoduchšie?

„Ani nie. Tí sa skôr stiahnu do seba, odmietajú, čo dovtedy mali radi, zrazu sa začnú horšie učiť, ani ten šport im už tak nejde. Nie je to preto, lebo sa im nechce, ale preto, že jednoducho už nemajú kapacitu na učenie či športový výkon, lebo ich zamestnáva nejaké trápenie, s ktorým si nevedia rady. Vtedy je dobré skúsiť sa s nimi porozprávať. Ale nie mentorsky, ako učiteľka v škole, ale skôr nezáväzne, tak, ako keby ani o nič nešlo. Aby sme v dieťati nevzbudili pocit, že sa deje niečo hrozné, aby sa nezľaklo, čo všetko bude nasledovať, keď sa mame alebo otcovi otvorí,“ dodala odborníčka.

- Ako sa dieťa dokáže vysporiadať s traumou a čo to vlastne trauma je?

„Trauma je výrazný zásah do detskej psychiky, narušenie jeho bezpečnosti. Môže to byť úmrtie v rodine, dopravná nehoda, ale aj nezvládnutý rozvod či nešťastná láska. Nehovoriac už o takých traumách, akými sú šikana alebo znásilnenie. Aby sa dieťa s traumami vysporiadalo, potrebuje mať okolo seba pevnú sieť vzťahov, bezpečné domáce zázemie, kde môže hovoriť naozaj o všetkom,“ poznamenala psychiatrička.

Fotogaléria

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/sv

Ďalšie články

Recepty

Feminity

Zdravie

Diskusia