Vrah zo Zámockej zabil dvoch ľudí: Psychológovia povedali toto
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák
Mladý strelec mal zaútočiť dňa 12.10 večer, na ľudí na Zámockej ulici v Bratislave. Týmto zomreli dvaja ľudia. Strelca našli mŕtveho. O tejto tragickej udalosti informovala polícia cez sociálnu sieť. (Aktualizované 11.5. 2023 o 10:11- galéria )
V súčasnosti je už známe, že páchateľom, ktorý strieľal na Zámockej ulici bol 19-ročný Bratislavčan Juraj, uvádzajú Topky.sk. Jeho obeťami boli dvaja muži, ktorí sa hlásili k LGBTI+ komunite. Strelec postrelil aj ženu. Zákazníčku podniku - Tepláreň. Do tohto podniku chodievali aj spomínaní dvaja muži. Zákazníčku so zraneniami previezli do nemocnice, avšak podľa informácií, je údajne aktuálne v dobrom zdravotnom stave. Predpokladá sa, že motívom vraždy bola nenávisť k ľuďom danej komunity. Juraj po prestupení z inej školy, následne chodil na bratislavské gymnázium, ktoré bolo určené pre deti, ktoré boli neobyčajne nadané. Spomínaná škola sa nachádza v Bratislave, v Novom Meste.
Nanešťastie, existuje viacero prípadov, kedy mladí ľudia nezvládli svoje emócie a zapríčinili nejakú tragickú udalosť. Psychika človeka je komplexná záležitosť. Hoci u každého jedinca sa môžu vyskytovať rôzne prejavy agresie, generalizovať na každého, nemožno ani spúšťače takéhoto správania. I keď prípad od prípadu je zrejme iný, vo všeobecnosti existujú javy, ktoré môžu vplývať na útočné správanie ľudí.
Čo môže ovplyvňovať alebo prispievať k agresívnemu správaniu u mladých ľudí?
,,Jedným z javov môže byť vplyv society, v ktorej sa človek vyskytuje, kedy postupne preberá hodnoty, postoje a myslenie skupiny. Na príklade: ak nie som dostatočne akceptovaný doma, v škole tak vyhľadávam také prostredie, ktoré ma dokáže prijať. Na strane druhej môžem vyhľadávať prostredie, kde ma s ostatnými členmi spája práve moja hodnotová orientácia. Typov agresívnych reakcií je mnoho, môže to byť pudová reakcia – v afekte, vopred premyslené správanie, vstupuje nám tam mnoho ďalších atribútov: impulzivita, afektivita, následne schopnosť regulácie správania a mnoho iných," povedal Mgr. Marián Huštaty, ktorý pôsobí ako klinický psychológ v rámci práce s mladistvými a dospelými. Zároveň poznamenal, že často dochádza k snahe obmedzovať práva ľudí, ktorí sa hlásia k LGBT komunite a to nielen celkovo v spoločnosti, ale tiež v politickej sfére.
,,V psychoterapii sa stretávame s coming-outom. Po zadefinovaní si svojej vlastnej identity prichádza vytriezvenie z toho, v akej krajine žijeme," poznamenal klinický psychológ Huštaty. Zároveň podotkol, že si zažil nepríjemnú situáciu, kedy sa stala nasledovná situácia. ,,Pamätám si na pacienta, ktorý nám vbehol do ambulancie, pretože ho ohrozovala trojica útočníkov, kvôli farbe jeho oblečenia. To všetko sa odohralo pred budovou polikliniky v čase obeda. Prevažná väčšina ľudí z LGBT komunity, ktorých som osobne mal v terapii zvažuje dlhodobo odchod do zahraničia, prípade sa už odsťahovali. Najčastejšie volia krajiny západnej Európy. Cítia sa tam bezpečne a nemusia sa skrývať," poznamenal klinický psychológ Marián Huštaty.
Dodal, že pre ľudí z LGBT komunity je často najnáročnejšie to, či rodina a príbuzní príjmu to, akými sú. Či sa ich rodinní príslušníci dokážu zmieriť s tým, že patria do tejto skupiny. ,,Stáva sa, že príde rodič s dieťaťom, ktoré doma priznalo svoju homosexuálnu orientáciu s požiadavkou „aby sme ho opravili“. Často je to viac o práci s rodičom, o zvládaní jeho vlastne frustrácie. Práve v psychoterapii je priestor na to, aby sme si spracovali svoju vlastnú frustráciu bez toho, aby sme ňou poškodzovali svoje okolie," dodal spomínaný klinický psychológ. Taktiež podotkol, že nie je vhodné aby dieťa bolo vnímané len ako prostriedok k tomu, aby si rodičia dopomohli k naplneniu ich vlastných potrieb, ktoré majú. V prípade, že sa od svojich potrieb nevedia odosobniť, odporúča, aby sa neobávali vyhľadať pomoc prostredníctvom psychoterapeuta.
Podotkol, že príslušníkom LGBT komunity, často poskytuje pomoc práve táto skupina. Môžu sa tam cítiť sami sebou a zároveň je to miesto, kde sa nemusia pretvarovať, schovávať, ani mať obavy. ,,Navyše pripomeňme si, že pocit bezpečia je jednou zo základných potrieb každého z nás," dodal Huštaty.
Čo mohlo strelca viesť k spáchaniu takéhoto tragického činu?
Detská psychologička Mgr. Beáta Sedlačková v tejto súvislosti tvrdí, že mohla to byť: ,,kombinácia faktorov – osobnostná výbava, rodinné prostredie, výchova, šikana, konflikty s rovesníkmi, problémové začlenenie do kolektívu, teda sociálne, psychologické ale aj vrodené faktory. Čin pravdepodobne ovplyvňovali aj negatívne nálady v spoločnosti, polarizácia spoločnosti a tolerovanie nenávistných a útočných prejavov voči menšinám alebo ľuďom s odlišnými názormi." Spomínaná detská psychologička zároveň poznamenala, že vďaka dostupným údajom, je potvrdené, že situácia, kedy sa vyskytla pandémia mala za následok to, že psychické zdravie detí, nie je už vo všeobecnosti také, ako pred pandémiou. Nastalo u nich teda zhoršenie a to nielen u detí, ale rovnako aj u mladých ľudí. Dôvodom môže byť to, že počas tohto času, sa spomínané skupiny ľudí nachádzali dva roky v izolácii a museli sa vysporiadať s novými podmienkami. Napríklad, mali online vyučovanie na diaľku a často sa uchyľovali k zvýšenému používaniu sociálnych médií. Počas pandémie tiež bol obmedzený pohyb, takže prichádzalo k minimálnej sociálnej interakcii.
,,Mladí ľudia vnímajú, že sú ich potreby prehliadané a pre spoločnosť nie sú dostatočne dôležití. Čin bol dlhodobo pripravovaný a sýtený frustráciou z nenaplnených potrieb. S činom môže súvisieť aj nízke sebavedomie, problémy so socializáciou, izolácia, pocity hnevu a nespravodlivosti," dodala Mgr. Sedlačková.
