Nemali to s ním ľahké, no jeho smiech im chýba každý deň
Zdroj: foto: YorkshireLive/archív Hortonovcov
Osud nepripravil Callumovi ružový život. Rodičia ho po narodení zanedbali, následkom čoho trpel množstvom zdravotných problémov. Nemal sa dožiť ani druhých narodenín.
V roku 1995 ho našli „bez známok života“ v dome jeho rodičov Marka Chamberlaina a Gail Woodwardovej. Obaja sa priznali k úmyselnému zanedbaniu a sudca John Shand im dal dvojročnú podmienku. Informuje o tom YorkshireLive. Callum utrpel vážne poškodenie mozgu a zostal slepý, hluchý a potreboval invalidný vozík. „Nikdy sa presne nedozvieme, ako, kde alebo kedy došlo k poškodeniu jeho zdravia,“ uviedol sudca.
Jeho život sa zmenil vo veku troch mesiacov, keď mu poskytli milujúci domov pestúni Beryl (82) a Murray (94) Hortonovci z Willingtonu v grófstve Derbyshire. Neočakávalo sa, že by žil dlhšie ako dva roky.
Po tom, ako si chlapca známeho ako „ten, ktorého nikto nechce“, adoptovali, pomohli mu žiť život naplno v rámci jeho možností. Podporovali jeho záujmy, medzi ktoré patrilo plávanie a kone. Keďže Beryl a Murray strávili výchovou detí a tínedžerov dlhé roky, vedeli čo majú robiť.
„Jediné, čo sme mohli urobiť, bolo utešovať ho a milovať ho. Brali sme ho všade. Vychovávať chlapca ako Callum znamenalo venovať sa mu 24 hodín sedem dní v týždni,“ povedala Beryl. Nakoniec žil vďaka ich obetavej starostlivosti oveľa dlhšie, ako lekári predpovedali a čiastočne sa mu dokonca vrátil sluch aj zrak. Ako-tak začal počuť vo veku dvoch rokov a ako dvadsaťročný dokázal vnímať vďaka okuliarom svet aj zrakom. Nemohol však hovoriť, lebo tracheostomická trubica, ktorá mu pomáhala dýchať, mu prerušila hlasivky. „Callum miloval plávanie, ale nemal rád studenú vodu. Vždy hneď vytiahol nohy, ak bola príliš studená,“ spomína Murray.
Zomrel tento rok vo veku 27 rokov. Jeho pohreb prilákal stovky ľudí, pričom väčšina z nich mu vzdala úctu orgovánom, ktorého farbu a vôňu zbožňoval. Ako milovníka koní ho na poslednej ceste odprevádzali v pohrebnom voze bielej farby ťahanom koňmi.
Beryl a Murray, ktorí prežívajú jeseň života, sú bez zbožňovaného syna stratení. „Život je taký prázdny. Nie je tu, aby sa na nás usmieval. Nedokázal sa o seba postarať, ale bola to tá najčistejšia a zároveň najdrzejšia dušička, akú si dokážete predstaviť. Veľmi nám chýba jeho úsmev. Každý deň sa s ním rozprávame, ako keby bol stále tu," uviedol Murray. Obaja adoptívni rodičia tvrdia, že pocit prázdna, ktorí po jeho odchode zostal, je neskutočný.
Hortonovci sú vo svojom rodnom meste Willingtone v grófstve Derbyshire známi tým, že podporujú ľudí so špeciálnymi potrebami. Beryl bola ocenená medailou Britského impéria a obaja dostali Cenu kráľovnej. Beryl dokonca niesla pochodeň cez Burton počas olympijských hier v Londýne v roku 2012.
