Aj deti mávajú psychické problémy. Nebojme sa vziať ich k odborníkovi
Zdroj: gettyimages.com
Malé deti často nedokážu popísať svoje pocity. Tínedžeri ich zase môžu schválne držať v sebe. Dokážu rodičia vycítiť ten správny moment, keď už je vhodné požiadať o pomoc?
Celý rad z nich sa stále bojí priznať, že by im návšteva psychológa alebo psychiatra mohla prospieť. Pokiaľ sa dieťa dostane do zložitej situácie, čo by sme mali ako rodičia robiť? Zhovárali sme sa o tom s detskou psychiatričkou MUDr. Luciou Vaškovou.
„Najdôležitejšie je na dieťa netlačiť a nevydesiť ho. Deti sú na to veľmi citlivé a v takom prípade sa môžu ešte viac uzavrieť. Najlepšie je nenápadne s nimi nadviazať rozhovor pri inej činnosti, trebárs na prechádzke a skúsiť zistiť, čo ich trápi, ako sa cítia. To je prvý krok. Ak to nefunguje, je vhodné vyhľadať odborníka.
Je bežné, že sa rodičia snažia dieťa a mnohokrát aj sami seba alebo celú rodinu uchrániť od nálepky psychiatrického pacienta, a potom prídu neskoro. Preto je potrebné o psychických problémoch detí a mladistvých neustále hovoriť a túto starostlivosť destigmatizovať. Chodíte s dieťaťom k zubárovi, pretože ho milujete a chcete, aby malo zdravé zuby? Tak sa z rovnakého dôvodu venujte aj jeho duši a v prípade potreby vyhľadajte terapeuta. Vnímajte to ako možnosť konzultácie, nie ako stav, kedy už treba niečo naprávať.
Základom je podporovať dieťa v jeho zdravom sebavedomí a sebapoňatí, aby nemalo strach z chýb, vedieť mu pomôcť nájsť cestu, ako prekonať prekážky a náročné situácie, podporovať u neho prevzatie väčšej zodpovednosti za svoj život, než aký v dnešnej dobe deti majú. Je potrebné vysvetliť, že náročné situácie k životu patria a je potrebné sa naučiť ich zvládať. Ďalej je potrebná psychická hygiena, v tom sa deti od nás dospelých nelíšia. My im ale musíme ísť príkladom. Ukázať im, že popri množstve povinností si nachádzame čas na odpočinok. Deti potom tento model automaticky prevezmú. Začať môžete napríklad tým, že ich nebudete hneď po príchode zo školy nútiť robiť domáce úlohy. Dajme im čas vydýchnuť, zrelaxovať, zažiť niečo iné. My, dospelí, už vieme, že nemôžeme stihnúť všetko a aký dôležitý je čas len pre nás samotných. Deti to ale vnímať nemusia. Sú prípady, keď sú 16-ročné deti zúfalé z toho, že ešte nič poriadne nedokázali. Bývajú ovplyvnené tým, čo vidia na sociálnych sieťach a neuvedomujú si, že všetko má svoje limity a svoj čas. Musíme im pomôcť nastaviť očakávania a hodnoty zodpovedajúce ich veku.
Disciplína a starostlivosť o seba samého pomohla v uplynulých dvoch rokoch mnohým ľuďom. My, rodičia, musíme tiež svojim deťom v pozitívnom zmysle pomáhať nastavovať pevný poriadok. Deti nemajú vybudovanú vnútornú disciplínu K tomu im pomáha pravidelný režim a socializácia. To ich musíme naučiť my, rodičia a pomáhať im, aby sa im to dostalo takpovediac pod kožu.“
