Máme tichú domácnosť: Kto by mal mlčanie prelomiť?
Každý z nás už zažil tichu domácnosť. To napätie, keď dvaja ľudia spolu nekomunikujú. Aj keď riešenie problémov mlčaním býva hobby oboch pohlaví, prím hrajú ženy.
Typický scenár je ten, že sa ženy niečo, čo partner urobí alebo neurobí, dotkne, ona to ale nerieši, len sa urazí a trucuje. A vo vnútri ticho očakáva, že muž za ňou príde, ospravedlní sa jej, podľa scenára vytvoreného v hlave jej položí tie správne otázky, začne hľadať a, samozrejme, aj nájde to jediné správne riešenie problému. Také, ktoré by vyhovovalo jej. Lenže, muž to väčšinou, samozrejme, neurobí (pretože v skutočnosti vôbec nevie, čo má s danou situáciou robiť, nechápe, čo žena od neho vlastne chce). Ale ženy, pretože nevidia, že muži sú vo vzťahoch oveľa stratenejší, to chápu ako dôkaz nedostatočnej lásky a nerešpektu. Pretože v ich predstavách muž predsa musí vedieť, čo ich urobí šťastnými. No a keď to nerobí, frustrácia sa stupňuje.
Ako z toho von? O svoje skúsenosti sa s nami podelil odborný kouč Jakub Vertelman.
„Jednou z možností je ´prinútiť´ svojho mlčiaceho partnera, aby komunikoval, hovoriť o tom, ako nás to zraňuje, keď nevieme, čo sa v ňom deje, že mu nemôžeme vyhovieť, keď nevieme, čo vlastne od nás chce, čo sa mu nepáči.
Často však mlčiaci partner ani nechce nič riešiť, chce len trestať. Vtedy môže zlyhať aj snaha o to, aby začal rozprávať. Môže pomôcť to, že si dáme tú prácu a vypozorujeme, čo vedie k tichej domácnosti a snažíme sa tie signály včas zachytiť a snažiť sa problém riešiť ešte pred ´tichou domácnosťou´, teda rozprávať o ňom.
Riešenie je aj na strane mlčiaceho partnera. Keď si uvedomí, že mlčanie skutočne nič nevyrieši, že jemu samotnému v tichej domácnosti nie je dobre, že stráca čas, ktorý by mohol využiť ďaleko príjemnejšie.
Ideálnym riešením je, keď sa obaja partneri vopred dohodnú, že nedopustia, aby u nich k tichej domácnosti vôbec došlo. Tak, že budú o problémoch hovoriť. Komunikácia je totiž veľmi dobrou prevenciou pred akýmkoľvek napätím vo vzťahoch.“
