Neviem čo robiť: Nechať si dieťa a byť slobodnou matkou alebo ísť na interrupciu?
Zdroj: gettyimages.com
Do tejto situácie som sa dostala ani neviem ako. Vlastne – viem ako. Bol to taký nezáväzný vzťah. Skôr kamarátstvo s výhodami. Bolo to fajn, kým som nezistila, že som tehotná.
Marek bol rovnako zaskočený ako ja. Akurát s tým rozdielom, že jemu bolo jasné, že otcom nechce byť a tým sa to preňho skončilo. Lenže pre mňa to také jednoznačné a jednoduché nie je.
Neviem, či to súvisí so spoločenskými vzorcami, že dieťa by malo mať nielen matku, ale aj otca, alebo s mojou predstavou, kedy a s kým otehotnieť, do akého vzťahu by sa dieťatko malo narodiť.
Viem, že som pred dôležitým rozhodnutím -.byť sama na bábätko, ktoré čakám, alebo ísť na interrupciu a čakať na tú "štandardnú úplnú rodinu"? Iste, rada by som tehotenstvo prežívala a zdieľala s partnerom, budúcim otcom. Aj pôrod, aj prvý zúbok, prvý krôčik... Na druhej strane si uvedomujem, že už mám 38 rokov a keď sa teraz svojho dieťaťa vzdám, tak možno potom, keď bude všetko podľa mojich predstáv, už bude na dieťa neskoro.
„V takejto životne dôležitej situácii je potrebné zvážiť všetky súvislosti,“ hovorí psychologička Katarína Szabados.
„U ženy je veľmi limitujúci vek. Keď teraz pôjdete na interrupciu, budete mať potom ešte ďalšiu šancu? A ako sa budete cítiť, keď si bábätko necháte vziať? A ako sa budete cítiť, keď si ho necháte? Hoci bez toho, že by ste prvé krôčiky zdieľali s partnerom?
Na druhej strane, kde máte istotu, že žiadny partner nebude? Ja by som si jednoducho kládla čo najviac otázok. Pretože v tom vám nemôže nikto poradiť. Dôsledky svojho rozhodnutia si ponesiete len a len vy, nemôžete ich s nikým zdieľať. Každý poradí, ale zo svojho hľadiska. Ale vy potrebujete svoje hľadisko, vy sa potrebujete postarať, aby ste sa rozhodli čo najviac v súlade s tým, ako to naozaj cítite. A – buďte k sebe naozaj úprimná. Zahmlievanie a ohýbanie reality a toho, čo cítite a vám neskôr môže vypomstiť.“
Všetky tieto otázky si kladiem, rozum a cit je v rozpore, hrá tam rolu strach, pocit neistoty z neznáma v oboch prípadoch. Viem, že odpoveď mám len sama v sebe a tým, že nie som presvedčená ani o jednom variante, je to o to ťažšie. V
„No, sú situácie, keď ani jeden variant nie je príjemný,“ dodáva psychologička. „Vyberáte si z dvoch blbých. Teda, myslím tým, že obe varianty sú ťažké. A asi čakať, že v takejto situácii budete o nejakej z tých variantov presvedčená, je neprimerané očakávanie, ktoré na seba kladiete. Ale predsa len, možno vám je jeden o kúsoček prijateľnejší ako ten druhý...“
