Neviem si pomôcť. Porovnávam sa a závidím
Zdroj: gettyimages.com
My, rodičia, často porovnávame svoje deti s ostatnými. Trápime seba, ale najmä ich, že by mali byť viac-menej dokonalé. To isté ale vlastne robíme aj so sebou. Uvedomujete si to?
Sme tučnejšie, nešikovnejšie, menej príťažlivé než naše kamarátky a kolegyne. Kde sa ale to porovnávanie vlastne berie?
Odpovedá psychologička Katarína Szabados.
„Podľa mňa porovnávanie vychádza najmä zo zle poňatého sebavedomia. Kedykoľvek sa niekde hovorí o sebavedomí, väčšinou sa tam hovorí o tom, aby sme sa vedeli pochváliť. Zoberte si napríklad ženské časopisy, čo nám radia - potľapkať sa po chrbte, aké sme dobré, šikovné, silné. Lenže, podľa mňa je sebavedomie oveľa viac o tom, čo vystihuje to samotné slovo - vedomie si seba samého. V zmysle nie, že som za každú cenu úžasná a budem sa tak prezentovať a chváliť, ale že som si vedomá, že mám niekde silné a inde slabé stránky. A podľa toho s nimi nakladám. Keď viem, že niekde mám stránky silné, využijem to. A naopak, kde som slabšia, nebudem si klamať a pretvarovať sa, že môžem byť rovnaká ako žena, ktorá má práve túto oblasť silnú. Napríklad viem, že nie som veľmi dobrá kuchárka, ale ruku na srdce – naozaj chcem vedieť piecť ako profesionálna cukrárka? Zato si ale perfektne poradím s novými technológiami a mám dobrú kondíciu. Kamarátka Majka má síce úspech u mužov, ale chýba to mne? Keď sa na to pozriem úprimne, mne úplne stačí, že som príťažlivá pre toho svojho.
Preto je potrebné uvedomiť si ešte jednu vec. Veľa ľudí si svoje silné stránky nikdy nepomenuje. Majú pocit, že čo im ide automaticky, to sa vlastne nepočíta. Alebo, s čím sa tiež často stretávam, že ľuďom sa ich silné stránky nepáčia. Chceli by niečo iné, lepšie, niečo, čo je viac cool alebo trendy. Čo má ten druhý, je predsa lepšie. A keď to má on, majú pocit, že na to majú tiež nárok. Ako to, že ona áno, a ja nie? Ako to, že ona sa pokojne prejedá šiškami a je chudá a ja si nemôžem dať ani krajček chleba na raňajky, lebo priberiem?
Práve pri sociálnych sieťach je dôležité si uvedomiť, že z človeka, s ktorým sa porovnávame, vidíme len hrozne malú časť. Keď sa zídete s kamarátkou u vás doma v kuchyni, obvykle preberiete život v súvislostiach: toto sa mi podarilo, toto nie, tu sa teraz úplne nedarí, ale tu zase áno. Ku koncu diskusie zistíte, že ste na tom zhruba podobne. Na sociálnej sieti ale vidíte iba úspechy, veľká časť skutočného života zostáva skrytá. Napríklad, že šiška na raňajky je vykúpená tromi dňami bez večere.
Keď už trváme na tom, že sa budeme porovnávať, robme to so všetkým. Nie, že si na niekom vyberieme iba jeden kúsok – že Mia pečie fantastické koláče, s tým sa porovnám a vyvodím záver, že je celkovo lepšia, ale že sa porovnám pekne položku za položkou. Pozriem sa na vlasy tej ženy, akú má prácu, vzťahy, deti, koníčky. Až potom mám nárok urobiť adekvátne vyhodnotenie toho, kto je lepší a kto horší. Vlastne – mám možnosť uvidieť, ako som spokojná so životom, aký mám ja a čo by som v ňom naozaj chcela zmeniť. Nie preto, že sa mi to páči na druhom, ale preto, že to naozaj chcem ja.“
