Klame vaše dieťa? Nementorujte, ale urobte toto, radí psychologička
Zdroj: Thinkstock.com
Nerobia to len deti, ale aj my, dospelí. Keď spravíme niečo, čo sa nám nepáči, uchýlime sa ku lži, lebo sa bojíme následkov. Deti to predsa len robia častejšie...
Keď mal môj syn deväť rokov, tajne utratil päť eur, ktoré mal na zaplatenie školského výletu. V škole sa totiž v deň, keď som mu peniaze dala, akurát na výlet nezbieralo a cestou domov neodolal v obchode čokoláde. Keď som od neho chcela, aby mi peniaze vrátil, že mu ich dám neskôr, ochotne prikývol a zmizol vo svojej izbe. Lenže – dlho nechodil, tak som išla za ním a videla som, ako vyberá peniaze zo sporiteľničky, kam si odkladal všetko, čo dostal ako vreckové alebo od babičky.
Keď som ho pristihla, tak sa rozplakal a priznal, že tých päť eur utratil. Bolo vidno, ako mu je celá situácia nepríjemná. „Mami, prepáč, nemal som to robiť, cítim sa príšerne,“ priznal sa.
A ja som si hneď spomenula na to, ako som tiež ako malá minula peniaze, ktoré neboli pre mňa a ako som to pred rodičmi zatajila. A hneď sa mi aj vybavil ten hrozný pocit, ktorý som z toho celého mala. Ale aj skúsenosť, že už nikdy nič také nespravím. Verím, že aj môj syn si bude tento nepríjemný zážitok pamätať a vybaví sa mu vždy, keď bude v pokušení zaklamať alebo minúť peniaze, ktoré mu nepatria.
„Pokusy zaklamať patria do detskej výbavy,“ hovorí psychologička Anita Michajluková. „Deti niekedy niečo nepriznajú, skreslia, vymyslia si inú verziu pravdy. Majú na to svoje dôvody a treba sa k tomu postaviť podľa toho, čo sa za touto pohnútkou skrýva. Musíme hľadať, prečo dieťa klame a snažiť sa jeho dôvodom porozumieť. Nie len mentorovať, že klamať sa nemá. Keď totiž tieto dôvody pochopíme, je často jasnejšie, ako situáciu riešiť a ako dieťaťu pomôcť, aby klamať nemuselo.“
