Francheska aj deväť mesiacov po pôrode vyzerala ako tehotná
Zdroj: Franhesca Flack
Pamätá si, ako plakala, keď sa deväť mesiacov po pôrode pozerala na svoje telo v zrkadle, ktoré stále vyzeralo, akoby mala tesne pred pôrodom.
Dcérka Mia má dnes 13 mesiacov a Franchesca (34) sa konečne zmierila s tým, že jej brucho už nebude nikdy vyzerať ako pred pôrodom. Pamätá si, ako sa pár dní po pôrode cisárskym rezom v júni 2020 pomalým krokom vybrala na záhradu a nevlastný otec jej nie veľmi taktne povedal: „Vyzeráš, akoby si mala namiesto brucha futbalovú loptu.“ Snažila sa to prejsť mávnutím ruky, no vo vnútri ju to trápilo. Sama nechápala, prečo sa jej brucho po pôrode vôbec nezmenšilo, píše The Sun. Cítila sa neistá, strácala sebavedomie a začalo to ovplyvňovať aj ostatné časti jej života. „Keď sa dcérka plazila okolo mojich nôh, pozerala som do zrkadla a slzy sa mi kotúľali po lícach. Nepoznávala som odraz, ktorý sa na mňa pozeral. Moje ramená a boky sú stále široké, stehná silné a poprsie väčšie o niekoľko košíčkov. Prečo stále vyzerám tehotná deväť mesiacov po narodení?“ pýtala sa.
Po tom, ako týždeň nemala stolicu ani vetry, sa vybrala za lekárom. Chcela zistiť, prečo je brucho stále tvrdé a napuchnuté. „Máte veľmi lenivé črevo,“ okomentoval to. Absolvovala aj klystír. Lekár tvrdil, že postupne schudne, no nestalo sa tak. Súvisí to s tým, že Francesca trpí syndrómom dráždivého čreva (IBS) a v 23 rokoch jej diagnostikovali Crohnovu chorobu.
Napuchnuté brucho Franchescu veľmi trápilo. „Za posledné mesiace som cítila veľký tlak a vyhýbala som sa tomu, aby som svetu ukázala realitu môjho tela po pôrode. Fotografie svojej novej rodiny som zverejnila až po ich podrobnom preskúmaní, či na nich nie je brucho vidno,“ priznáva. Keď sa mala s niekým stretnúť osobne, veľmi dlho váhala. Ak už išla von, obliekala si legíny a veľké tričká, ktoré brucho aspoň ako-tak zakrývali. Nosila sťahujúcu bielizeň a pančuchy. „Vytvorila som ilúziu, ale v skutočnosti večer som prišla domov a vzlykala nad boľavým nafúknutým bruchom, ktoré prevísa nad jazvou po cisárskom reze,“ hovorí.
Na kurzoch pre deti alebo pri prezeraní fotiek na sociálnych sieťach sa zameriavala na bruchá novopečených mám a porovnávala ich so svojím. Privádzalo ju to do rozpakov a bola uväznená v cykle príznakov stresu. „Keď som sa ráno prebudila s tým, že som nafúknutá a bolí ma brucho, mala som toho plné zuby. Získať kontrolu nad životom mi pomohli až schôdzky s konzultantom o mojej Crohnovej chorobe,“ opísala frustrujúce obdobie. Postupne začala o Crohnovej chorobe písať blogy, čo sa stalo pre ňu akousi terapiou. Prestala sledovať sociálne siete, zbavila sa sťahujúceho oblečenia a nahradila ho oblečením priateľským k jej nafúknutej siluete. „Počúvala som podcasty, čítala články a knihy, aby som pochopila prepojenie čreva a mozgu a začala som s obidvoma zaobchádzať ako s jedným,“ vysvetlila.
Odvtedy sa cíti spokojnejšia a konečne sa jej vrátilo stratené sebavedomie. „Vďaka mojej chorobe som sa dozvedela, že mám veľmi citlivé črevá, tak ako som aj ja. A tak je to v poriadku,“ dodala.
