Fúúú, to zabolí: Zistil, že malý syn mu vôbec nechýba

Fúúú, to zabolí: Zistil,19.11.2020 |

Anonymný otec v blogu vyznal svoje city k synčekovia napísal o tom, ako pandémia ovplyvnila ich vzťah. Mnohých šokoval.

V príspevku s názvom Prečo nemám rád svojho syna? otec priznáva, že hoci je jeho syn „úžasné dieťa“, vôbec nemá oňho záujem. Keďže sa s partnerkou rozišiel a nežijú spolu, chlapca pre opatrenia spojené k pandémiou koronavírusu nevidel už mesiace. Uvedomil si, že mu vôbec nechýba. Naopak, takto mu to vyhovuje. Šokujúce priznanie sa objavilo na medium.com a príspevok sa medzičasom stal virálnym.

Muž tvrdí, že to musel napísať, lebo potreboval dostať zo seba tieto pocity. „Neviem, prečo ho nemám rád; nie je to zlé dieťa, je to vlastne úžasné dieťa, je bystrý, veselý, láskavý a málokedy sa správa zle. Nezaujíma ma však. Vídam ho  každý víkend a úprimne povedané, je mi to jedno. Robím to len preto, že to cítim ako svoju povinnosť. Obzvlášť som si to uvedomil, keď Spojené kráľovstvo prijalo tvrdé opatrenia, nemohli sme opúšťať domovy a ja som ho nevidel šesť mesiacov. A vôbec mi to neprekážalo,“ napísal úprimne.

Ako ďalej priznal, expartnerka mu v časovom odstupe posiela fotky a videá syna, no on si 99% z nich vôbec nepozrel a ani to neplánuje.

„Nechápte ma zle. Keď som s ním, starám sa o neho, všetky jeho potreby sú splnené, vezmem ho do parku a podobne a robím s ním rôzne veci. Je to naozaj celkom šťastný malý chalan, ale jednoducho, všetko preňho robím len z povinnosti, v skutočnosti to vôbec robiť nechcem,“ priblížil.

Nerád s ním trávim čas

Muž hovorí, že existujú dva dôvody, prečo ešte svojho syna úplne neopustil - prvý je, že naňho sa vykašľal otec a nechce, aby to zažilo aj jeho dieťa a druhým dôvodom je strach z reakcie vlastnej rodiny. „Naozaj nechcem byť jedným z tých otcov, pre ktorých deti nič neznamenajú, ale zároveň si nemôžem pomôcť s tým, čo k  svojmu synovi cítim. Od prvého dňa to tak bolo, od jeho narodenia som nikdy nepocítil tú bezpodmienečnú lásku, o ktorej všetci hovoria. Bol pre mňa iba ďalším človekom," vysvetlil.

„Stále rozmýšľam, prečo to tak cítim a snažím sa to ospravedlniť nedostatkom komunikácie alebo tým, že je príliš malý na to, aby sme spolu niečo robili. Každý rok musím posúvať hranice ďalej, až doteraz. Dospel som do bodu, keď si nemyslím, že ho budem mať niekedy naozaj rád... a popravde, neviem prečo,“ uviedol. „Chcem svojho syna milovať, chcem mať ten vzťah, ktorý som nikdy nemal s otcom .. ale zároveň mám pocit, že sa nútim do niečoho, čo tam nie je,“ dodal.

V komentároch pod príspevkom mu mnohí navrhli, aby vyhľadal terapeuta. „Hovoríte, že vás opustil otec. Navrhoval by som, aby vám dobrý terapeut pomohol preskúmať, aký vplyv to na vás malo,“ radí jeden komentujúci.  „Páni. To je hrozné. Myslím, že si zaslúžiš malý kúsok úcty za to, že si ho neopustil. Ale človeče, tvoj úbohý syn,“ napísal ďalší. „Jednoznačne ti to nie je jedno, inak by si tento príspevok nenapísal a nehľadal pomoc. Pravdepodobne je potrebné v prvom rade vyriešiť nedoriešené vlastné pocity po tom, ako ťa opustil otec,“ zamýšľa sa ďalší.

{{ poll.title }}

  • {{ question.text }} *
  • Vyhodnotenie
    Úspešnosť
    {{ succeeded.percent }}%
    Počet správnych odpovedí
    {{ succeeded.count }}/{{ questions.length }}

Fotogaléria

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/az

Ďalšie články

Diskusia