Takto hovorte s deťmi a uvidíte tú zmenu!
Zdroj: gettyimages.com
Dieťa sa momentom narodenia stáva závislým na svojej rodine a toto puto má tendenciu rokmi silnieť. Ako sa stáva nezávislejším, občas nastanú v komunikácii problémy.
Je úplne normálne, že dieťa časom začína posúvať hranice vzťahu hľadaním vlastného miesta na svete. Rodičia sa môžu stratiť a zrazu nevedia, ako s ním komunikovať. Každý vek je osobitý a náročný svojím vlastným spôsobom a úlohou rodičov je čo najlepšie ho využiť. Prinášame niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu úspešne komunikovať s deťmi v jednotlivých vekových obdobiach.
0 - 2 roky: Vytvorte emocionálne spojenie a pomôžte mu objavovať svet
Deti v tomto veku veľmi rýchlo rastú a rozvíjajú nové zručnosti, takže potrebujú rodičov, aby im pomohli prispôsobiť sa svetu. Svoje potreby môžu komunikovať veľmi obmedzeným spôsobom: odborníci tvrdia, že deti do veku 2 rokov sú schopné používať približne 50 slov a ako hlavný komunikačný prostriedok používajú plač.
Deti v tomto veku túžia po fyzickom kontakte, pretože ich upokojuje a uľahčuje ich rozvoj. Potrebujú rozvíjať svoje fyzické schopnosti prostredníctvom interakcie s inými ľuďmi, hraním hier a dotykmi.
Čo by ste mali robiť
V tomto životnom období dieťa potrebuje bezmedznú pozornosť rodičov, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, emocionálne aj spoločensky. Rozprávajte sa s ním čo najviac a komentujte svoje konanie, aby si dieťa mohlo zlepšovať verbálne zručnosti.
Deti kopírujú správanie ľudí okolo seba a môžu napodobňovať ich emócie. Ľahko vycítia náladu rodičov a kopírujú ju. Snažte sa byť čo najčastejšie pokojní, pozitívni a priateľskí. Pomôže to dieťaťu cítiť sa bezpečne.
3-5 rokov: Povzbudzujte jeho zvedavosť a nechajte ho učiť sa o sebe
Predškoláci sú veľmi zvedaví a majú tendenciu bombardovať vás miliónmi otázok o svete. Začínajú sa učiť, ako komunikovať s ostatnými ľuďmi a stále môžu mať problémy s porozumením. Môže byť pre nich ťažké zamerať sa na budúce udalosti a len zriedka premýšľajú dopredu. Môžu mať problémy so sústredením sa na jednu úlohu na dlhšiu dobu a budovaním spojenia medzi rôznymi udalosťami. Deti v tomto veku môžu mať problém s emóciami a nevedia, ako ich zvládnuť.
Čo by ste mali robiť
Nájdite si čas na zodpovedanie všetkých otázok, ktoré vám dieťa pokladá a počúvajte, čo vám hovorí. Ak ho nevnímate, dieťa si to všimne a stiahne sa. Učí sa, že aj keď pri ňom ste, vlastne pri ňom nie ste.
Nečakajte od dieťaťa príliš veľa konverzačných tém a pomáhajte mu orientovať sa vo svete. Napríklad, keď sa ho na niečo opýtate, poskytnite mu obmedzený výber možností, aby nemuselo samo hľadať odpoveď. Ešte nemá toľko znalostí a skúseností.
Naučte dieťa, že je v poriadku cítiť rôzne druhy emócií a že hnev alebo frustrácia z vás neurobia zlého človeka. Je však dôležité rozlišovať tieto pocity a naučiť sa ich zvládať.
6 - 8 rokov: Oceňte prvé známky nezávislosti a buďte pripravení odpovedať na prvé „dospelácke otázky“
V tomto veku deti zvyčajne začínajú chodiť do školy a prvýkrát v živote trávia veľa času bez rodičov. Začínajú sa cítiť nezávislejšími a skúmať svoje vlastné nápady a osobnostné črty. Vzťahy v rodine sú však pre dieťa stále najdôležitejšie. Deti v tomto veku môžu byť veľmi citlivé na kritiku a ľahko sa môžu trápiť.
Čo by ste mali robiť
Povzbudzujte dieťa k tomu, aby sa venovalo svojim záľubám a sústreďte sa na jeho úspechy namiesto toho, aby ste ho kritizovali. Buďte pripravení prijímať kompromisy, nesnažte sa vnucovať dieťaťu iba svoje názory. Keď sa pomýlite, ospravedlňte sa. Diskutujte o nápadoch a konceptoch, ktoré sú pre vaše dieťa dôležité.
9 - 11 rokov: Ukážte, že dieťa vnímate ako zrelého človeka a rešpektujete ho
Deti sa môžu správať tak, ako keby už vašu pomoc nepotrebovali. Hľadajú viac súkromia a často sa spoliehajú na svojich rovesníkov namiesto rodičov. Potrebujú viac osobného priestoru a môžu začať posúvať hranice. Z dieťaťa nemusí byť milý malý anjelik, ktorým bol pred rokom a môže začať prejavovať viac rozhorčenia voči vašim pravidlám.
Deti vás v tomto období veľmi potrebujú, aj keď si to neuvedomujú. O pár rokov začnú dospievať a počas tohto turbulentného obdobia, ktoré je plné drámy a bláznivých hormónov, budú potrebovať všetku vašu lásku a podporu.
Čo by ste mali robiť
Pokúste sa nájsť spoločné záujmy, ktoré vám pomôžu byť prepojení. Nenúťte dieťa ku konverzácii a nebombardujte ho otázkami o tom, ako bolo v škole. Vyberte tému, o ktorú sa skutočne zaujíma a jednoducho si ho vypočujte.
Nájdite spôsob, ako spolu robiť nejaké zábavné aktivity. Netrvajte na spoločnom trávení času len preto, že to musíte ako rodina robiť. Namiesto toho sa pokúste nájsť niečo, pri čom sa budete všetci cítiť príjemne a spoločný čas bude kvalitný.
Ukážte dieťaťu, že ho milujete bez ohľadu na všetko. Aj keď sa správa ako najnezávislejšia osoba na svete, stále musí vedieť, že mu budete kryť chrbát, že vám môžu dôverovať a spoľahnúť sa na vašu bezpodmienečnú lásku.
12 - 18 rokov: Rešpektujte súkromie dieťaťa, dôverujte mu a aktívne sa zapájajte do rozhovoru
Roky dospievania môžu byť jedným z najzaujímavejších a zároveň najdesivejších období vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Deti majú pocit, že už sú dospelé a túžia po nezávislosti. Začínajú robiť svoje vlastné rozhodnutia, ktoré nemusia byť najrozumnejšie, ale môžu mať veľký vplyv na ich budúci život.
Dospievajúci zvyčajne nevedia, ako zvládať svoje emócie. Je pravdepodobnejšie, že budú konať najskôr bez premýšľania, ich rozhodnutia budú impulzívne a neskôr ich môžu oľutovať. Tínedžeri sa stále učia o svojej osobnosti a posúvajú svoje hranice,
Čo by ste mali robiť
Potvrdzujte pocity dieťaťa a podporujte ho, aj keď sa vám zdá jeho problém malý alebo smiešny. Ukážte, že mu rozumiete a že riešenie drámy na strednej škole je naozaj dôležitým problémom. Chváľte dieťa za úspechy a nezabudnite mu hovoriť, že ho ľúbite.
Neskúšajte dieťa neustále kontrolovať. Môže sa celkom rýchlo zdokonaliť v klamaní a skrývaní informácií, takže ak bude naozaj chcieť, nájde spôsob, ako porušovať vaše pravidlá. Vašou úlohou je vytvárať bezpečný priestor a ukázať dieťaťu, že pravidlá neexistujú len preto, že ste to „povedali“, ale preto, že je to pre jeho vlastný prospech.
Neberte kroky a slová svojho dieťaťa osobne. Keď vás ignoruje alebo dostane záchvat hnevu, počas ktorého vám chce predviesť, že je šéfom, neskočte na to a zostaňte dospelým človekom! Ovládnite sa a hľadajte spôsoby, ako nájsť k sebe s dieťaťom cestu.
