Slovenka v ohnisku: Iba karanténa pomôže a preto si vychádzky odložte! My sme to podcenili!

Slovenka v ohnisku: Iba24.03.2020 |

Choroba dáva poznať hodnotu zdravia, zlo hodnotu dobra, hlad nasýtenie, únava hodnotu pokoja, vyriekol kedysi grécky filozof Hérakleitos.

Seničanka, manželka a predovšetkým mama žije už šestnásť rokov v krajine, v ktorej momentálne zúri, a to v plnej sile, COVID 19. Žije v obci Erbe v okrese Verona, medzi mestami Lombardia a Veneto. Pracuje od samého počiatku v rodinnej firme “Azienda Agricola”, ktorá sa zaoberá produkciou viničných štepov a všetkého, čo k tomu patrí. Michaela je taká slovensko-talianska poľnohospodárka.

Aká je teda situácia priamo v ohnisku? Hovoria nám média pravdu? Ozaj je to len „silnejší zápal pľúc“ ako poniektorí hovoria? Spojili sme sa priamo s Miškou a TOTO JE PRAVDA! 

Miška odišla navždy do Talianska, pretože potrebovala zabudnúť na bolestivý odchod otca. Pocit samoty v senickom byte ju ubíjal a prinútil prehodnotiť situáciu. „Do Talianska som sa nerozhodla odísť len tak, ale donútili ma určité nepríjemné situácie v živote, ako strata otca,“ spomína so smútkom Miška.

„Taliansko pred príchodom nákazy COVID 19 bolo úžasnou krajinou. Verím, že sa z toho dostaneme a zasa to tu bude, opäť niekedy, ´žiť´. Muži sú tu veľmi sympatickí, veď aj ja som si našla toho môjho Taliana. Sú tu ľudia veľmi prijemní a zároveň veľmi zvedaví. Komunikujú veľmi radi a hlavne sa chcú dozvedieť, aký je život u nás, na Slovensku a ako to tu funguje. Tí, čo navštívili Slovensko, radi opisujú svoje príhody a zážitky. Môžem povedať, mnoho ich bolo na Slovensku a nadmieru sa im páčilo. Hlavne naša pohostinnosť,“ hovorí Miška.

A ako to v ohnisku naozaj vyzerá? Prečo sa COVID 19 začal šíriť priam kozmickou rýchlosťou? „Momentálny stav v Taliansku kvôli Covid 19 nie je práve ružový, ale je to z veľkej časti chyba ľudí. Naša ľahostajnosť a nezodpovednosť nás dohnala až do zúfalstva. Ešte dnes si pamätám nedeľu, 23. február, keď zrušili športové aktivity a školu. Tiež ako ostatní som si hlavu z toho nerobila a priznávam, stavala som sa k tomu ľahostajne. Deti chodili po vonku a veď však čo, sú to deti. Jediné, čo bolo katastrofálne, bol chaos, lebo všetci utekali o dušu si spraviť zásoby a bolo to neskutočné. Nastalo ticho pred búrkou! Ľudia sa upokojili, pretože okrem zavretých škôl a športových podujatí všetko fungovalo. A ako sa povie, keď je otvorené, nie je žiadne riziko. Takže na ´pár´  hodín všetko utíchlo, no potom to prepuklo v plne sile. Prípady nakazených ľudí sa zvyšovali a pokoj skončil. Nakazených bolo stále viac a viac a voľných miest v nemocniciach menej a menej. Potom konečne uzavreli všetko, čo nie je k životu potrebné a nevyhnutné. No aj tak sme sa ale nepoučili a stále sme museli niekde lietať, veď však čo sa nám môže stať. A teraz platíme daň za našu nezodpovednosť. Máme byť doma, tak sedíme doma na zadku, veď celú dobu chceme všetci len dovolenku a oddych. Teraz ho máme, dobrovoľne nasilu. Momentálne sa môžeme pohybovať do práce a z práce a ísť do obchodu a lekárne, AK JE TO NEVYHNUTNÉ. Musíme mať so sebou tzv. autocertifikát, kde sú naše osobné údaje, kde ideme a prečo. Pri kontrole, nie vždy vás skontrolujú, musíte odôvodniť dôvod opustenia domova a vzápätí to je preverené. Zneužitím tohto pravidla môže byť človek stíhaný ako za akýkoľvek trestný čin. A zase sme si mysleli, však čo, s papierikom môžeme lietať koľko chceme. Samozrejme, máme možnosť isť do obchodu nakúpiť nevyhnutné veci, ale iba jeden člen rodiny. Ak by sme od samého počiatku, od prvého zákazu rešpektovali čo i len minimum, nie sme tam, kde sme teraz. Ale na nás ľudí pomôže asi iba totálny zákaz všetkého,“ priznáva Miška.

Zdravotníctvo podľa Mišky v Taliansku je veľmi dobre zorganizované, ale bohužiaľ príchodom Covid 19 sa z každého oddelenia pomaly stali jednotky intenzívnej starostlivosti. Lekári pracujú bez oddychu, tak ako všetci naokolo. Miška vzdáva lekárom hold a veľké ĎAKUJEM. Ale situácia je deprimujúca. Ako vysvetliť ľuďom po lopate, že tomuto všetkému môžu zabrániť, stačí ZADOK NECHAŤ DOMA na gauči? Až keď sa to bude týkať priamo ich a ich rodín, či budú mať nárok na prežitie, potom zrazu nastane zlom. „Mladý a zdravý má väčší nárok na život ako ten starší? To si nemyslím! Samozrejme, netreba vyvolávať žiadnu paniku, to nie, ale ani nič nepodceňovať a nenechávať na náhodu. Z kostolov sa stali márnice, lebo z márnic sú miesta pre pacientov. Bohužiaľ, každý pacient, ktorý zomiera na Covid 19, zomiera sám opustený, bez rodiny. Bolo zopár prípadov, keď lekár videohovorom umožnil rozlúčiť sa, ale nie vždy to je možné. Posledná rozlúčka nie je, lebo pohreby nie sú momentálne povolene,“ hovorí so smútkom Miška.

Dezinfekčné prostriedky, ba dokonca ani vlhčené utierky pre novorodencov v obchodoch nie sú. Miška sa snažila spoň trochu odľahčiť situáciu a zavtipkovala: „Ale aspoň sa tak novopečené mamičky naučia, ako sa kedysi sa umývali zadočky vodou a mydlom.“ 

„Môj osobný život sa radikálne nezmenil, len mi chýba ten klasicky stereotyp a stres každodenného života, ktorý ma večer donútil povedať si ´som zničená z tohto dňa, bol únavný´. Práve to ma hnalo ísť ďalej, dalo sa robiť úplne všetko a teraz si všetci uvedomujeme, aká vzácnosť to bola. Nariekam za úplne bežnými aktivitami, na ktoré som nadávala, že to treba urobiť. Chýba mi zhon normálneho dňa a život bez strachu,“ priznáva.

A čo Miškini chlapci? Jeden má 11 a druhý 13 rokov. Učia sa z domu podobne ako dnes deti u nás.  „Naši chalani vnímajú túto situáciu odlišne. Ten starší má školu on-line od 9.00 do 12.00 a mladší má iba úlohy. Čo ma ale teší, že školsky rok nestratia. Zo začiatku z toho mali zábavu a super prázdniny, no teraz chcú len školu, disciplínu a byť medzi kamošmi. Sú znudení a zlí a sami si to priznajú. Ako hovoria ´Mammi, papi milujeme vás, ale už sme tiež vystresovaní.´“

A či sa niečo zmenilo príchodom COVID 19? „Povedala by som, že áno. Ľudia sú viac opatrní, ale nie dostatočne. Ľudské vzťahy sú viac úprimné a ako tak sa stráca aj ta ľudská závisť. Aj to niečo zlé nám niečo v živote dalo. Pochopenie, spoznanie rodinnej pohody a to, na čo sme už dávno zabudli v dnešnom svete, maličkosti, ktoré sme nevnímali a teraz sú nám nesmierne vzácne,“ prezrádza.

13. marca o 18.00 v Taliansku všetci vyšli do okien či na balkóny a na akomkoľvek nástroji hrali a spievali taliansku hymnu. Miškin sused dokonca vyšiel na cestu, spieval a hral na gitaru.  "Muzika je to, čo spája ľudí,“ povedal. "Bolo to naozaj krásne a potešujúce na tej vyľudnenej ceste," hovorí Miška. Deti zasa maľujú dúhy do okien, ktoré sú symbolom toho, že zasa sa všetko v dobré obráti.

Miškin odkaz pre Slovákov: „Asi je to po prvýkrát, čo sa vraví v médiách pravda. Na počudovanie! Takže čo vysvetľovať, keď všetko sa vie? Moja výzva pre všetkých! Uchráňte sa pred tým, čomu môžete predísť bez akýchkoľvek problémov a ani to tak náročné nie je. KARANTÉNA je jediné, čo dokáže zachrániť! To, že vonku je 18 stupňov Celzia a vy sa chcete „LEN TAK“ prejsť po slniečku neznamená, že COVID 19 tam niekde pri detských ihriskách nezúri. KOSÍ ĽUDSTVO. Panika nám nepomôže, ale ohľaduplnosť a pochopenie áno. Pevné nervy a zadok doma! Zbytočné budeme dávať „Som doma“ na sociálnych sieťach a potom šup šup do ulíc. Zostaňte doma!!!“

Všetky zaujímavé informácie, rady a príbehy o koronavíruse nájdete na facebookovom profile KoronavirusSlovensko2020.

Fotogaléria


Foto:
Foto: Miška
Autor: © Zoznam/kch

Diskusia