Deti: Kedy je ten správny vek, aby mohli byť samy vonku?
Zdroj: gettyimages.com
V koľkých rokoch môžu deti samé bezpečne behať vonku, chodiť do školy alebo dôjsť pre zabudnuté mlieko do obchodu?
Väčšina z rodičov má strach púšťať deti von bez dozoru. Nikdy nebudú úplne v bezpečí, ale to ani my, dospelí. Bezpečný svet neexistuje, každý sa skrátka musí naučiť pohybovať v rámci možností bezpečne v tom "svete", v ktorom sa narodil a žije.
Ako rodičia by sme sa mali snažiť úmerne veku a individuálnym možnostiam dieťa viesť k samostatnosti a schopnosti poradiť si v najrôznejších situáciách. Ako však nájsť bezpečnú mieru a hranicu, kedy je dieťa na danú mieru samostatnosti pripravené?
Čo rodič, to iný názor. Z prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 1 427 rodičov a odpovedali na otázku: „V akom veku necháte svoje deti samy vonku?“ bol najčastejšou odpoveďou (takmer 50%) vek 8 rokov.
A čo ostatní? Mnoho rodičov sa vyjadrilo, že ak by sa ich deti hrali na záhradke, bolo by to určite bezpečnejšie ako keď sú niekde blízko rušnej cesty. Neboli schopní stanoviť vek, od ktorého je podľa nich v poriadku púšťať dieťa samo von, pretože každé je iné a inak vyspelé.
„Dovoľujeme mu hrať sa mimo dvor. Žijeme totiž na konci slepej uličky,“ uviedli v prieskume rodičia 9-ročného chlapca. Iní rodičia rovnako starého syna zase povedali: "Keďže je už väčší, môže sa ísť hrať na pole vedľa domu alebo do parku v centre obce.“ A rodičia s dvomi deťmi sa jednoznačne zhodli: „Záleží na tom, kde vonku. Keby boli v našej záhrade, môžu sa tam hrať od 5 rokov, pretože vieme, že je to bezpečné. No ak by boli mimo dohľadu, potom by museli mať minimálne 10 rokov."
Rozdiel je tiež vo vnímaní rodičov chlapcov a dievčat. Je dokázané, že chlapci sú tými, ktorí viac vymýšľajú a častejšie sa im stanú úrazy než dievčatám. Rodičia dievčat tak nemajú primárne obavy zo zranení, ale skôr z toho, že dcéram môže niekto ublížiť.
Slovo odborníka
Psychologička Naomi Burgess potvrdila, že všetko je o zrelosti dieťaťa. „Ak sa dieťa vie vysporiadať s „núdzovými situáciami“, je pripravené. Rodičia by mali poznať dokonale nielen svoje dieťa a jeho reakcie na mnohé veci, ale aj bezpečnosť okolia danej lokality. Je obrovský rozdiel medzi mestom a dedinou,“ konštatuje. Naomi má za to, že deti si potrebujú rozvíjať nezávislosť, cibriť svoje zručnosti, fyzické zdatnosti, fantáziu, prekonávať strach a získavať silu. Hra vonku ponúka neobmedzené možnosti rozvoja.
A čo samostatná cesta do školy a zo školy? Tu rizikové faktory zohráva prostredie cesty do školy a zo školy, čiže prechody cez cesty, nutnosť použiť hromadnú dopravu alebo zloženie osôb, ktoré dieťa po ceste stretáva. Jednoduchšie je situácia, keď dieťa prechádza len cez jeden prechod, rovnakú cestu používa viacero spolužiakov, v mieste sa veľa ľudí pozná a pri škole hliadkuje miestna polícia. Ak dieťa musí prebehnúť frekventovanú cestu, prechádza parkom plným bezdomovcov a všetci ostatní spolužiaci bývajú inde, potom je situácia úplne iná.
Za určitých okolností môže do školy chodiť sám už prváčik, inokedy nie je od veci sprevádzať dieťa minimálne do desiatich rokov. To už by mala byť ale veková hranica, kedy spravidla dieťa môžete pustiť aj na cestu hromadnou dopravou vo väčšom meste!
Navyše prílišnou úzkosťou dávate dieťaťu najavo nedôveru a dešpekt k jeho názorom. Do detí potom postupne vniká nielen strach a úzkosť, ale aj nedôvera vo vlastné schopnosti a nevedomky tak zrážate ich sebavedomie.
Avšak dieťa musí byť na samostatný pohyb vonku systematicky pripravované, poučené, malo by vedieť ako zvládnuť neštandardné situácie, malo by si dokázať poradiť aj v prípade, že napríklad stratí mobil či zabudne kľúče od domu.
Prečítajte si tiež:
Bicyklovanie: Viete, kedy môže dieťa jazdiť po chodníku?
Takto naučíte dieťa samostatnosti
