Bojoval do poslednej chvíle, aby sa jeho brat mohol narodiť

Bojoval do poslednej chvíle,
Ilustračné foto
Zdroj: foto: UGC MSN
2018-04-13 00:30:57 |

Reuben, ktorému už v maminom brušku zistili vážne zdravotné poruchy, vydržal pri živote tak dlho, aby lekári mohli zachrániť jeho identické dvojča. Je to nádherný, ale smutný príbeh...

Bitka o prežitie Reubena Fentona znamenala, že lekári dokázali zachrániť jeho dvojča Arloa. Mama Kathryn, ktorá prednedávnom založila charitatívny fond na pomoc rodinám, aby zvládli stratu dieťaťa, povedala: „Reuben chránil svojho brata až do poslednej chvíle a my mu to nikdy nebudeme môcť splatiť.“ Dvojičky z vysokorizikového tehotenstva sa narodili vlani začiatkom mája, o sedem týždňov skôr než bol ideálny termín pôrodu.

Reuben vydržal živý v maminom brušku tak dlho aj napriek tomu, že trpel veľmi vážnou poruchou obličiek. Lekári mali obavy, že zomrie vo veľmi skorom štádiu tehotenstva a nedokážu zachrániť ani druhé dieťa. Vďaka jeho bojovnosti sa to však podarilo a rodina sa teraz teší zo zdravého Arloa, ktorý onedlho oslávi prvé narodeniny. „Ak Reubenov príbeh pomôže ľuďom vedieť, že strata dieťaťa je strašná, ale aj po nej život môže pokračovať, potom to malo zmysel,“ uviedla Kathryn pre Daily Record.

(Rodičia s dvojičkami krátko po pôrode.)

Kathryn (34) a Paul (33) boli ohromení a šťastní, keď sa dozvedeli, že do rodiny pribudnú identické dvojčatá. Po prvom vyšetrení však nadšenie opadlo. Lekári zistili, že Kathryn trpí syndrómom, keď placenta funguje lepšie pre jedno z detí. „V 18-tom týždni zistili veľký rozdiel v renálnej funkcii obličiek. Obličky sú pre plod veľmi dôležité, najmä pre vývoj pľúc. Keďže Reubenove zdravotné komplikácie boli veľmi vážne, upozornili nás, že tehotenstvo pravdepodobne neprežije. Ak nejakým zázrakom áno, možno sa po pôrode ani nenadýchne alebo prežije pár minút. Nedokázali nám povedať ani vyhliadky druhého dieťaťa. Nebolo jednoduché to prijať. Fyzicky som sa cítila v poriadku, ale duševne a emocionálne to bolo veľmi ťažké,“ opisuje Kathryn.

Rodičia, ktorí už mali doma staršieho synčeka, stále dúfali, že sa to ešte nejako môže zmeniť. Kathryn začala v 33. týždni krvácať a bolo jasné, že hodine pravdy sa už nedá vyhnúť.  „Pomyslela som si, že aj keď sa narodia obaja mŕtvi, nechcem, aby vznikol chaos, len chcem byť ticho so svojimi deťmi,“ spomína na chvíle tesne pred pôrodom cisárskym rezom. Keď chlapcov z brucha vybrali, prežila tú najkrajšiu chvíľu. Obaja plakali. "To, že Reuben plakal, bol prvý znak, že funkcia obličiek bola dostatočná na to, aby umožnila rozvoj pľúc v maternici,“ vysvetľuje.

Po ťažkom pôrode putovali chlapci do inkubátorov a Kathryn sa musela zotavovať na izbe. Z nemocničného fondu, ktorý je súčasťou Glasgow Children's Hospital Charity, však dostala k dispozícii dva iPady, cez ktoré mohla svojich synčekov v inkubátoroch na novorodeneckom oddelení intenzívnej starostlivosti pozorovať. „Možnosť po celú dobu ich vidieť bolo to najúžasnejšie,“ spomína.

Začal boj o čas, nikto nevedel, ako sa zdravotný stav chlapcov, najmä Reubena, vyvinie. „Bohužiaľ, deň po pôrode už bola jasné, že jeho zdravotné komplikácie spolu s nedonosenosťou sú naňho príliš veľa. Keď som mohla za ním ísť na oddelenie intenzívnej starostlivosti, bolo tesne pred šiestou ráno a keď som dala svoju ruku do inkubátora, po prvýkrát otvoril oči. Lekári povedali, že vie, že za ním prišla mama,“ hovorí so slzami v očiach. Keď sa jeho stav zhoršil, celá rodina mohla tráviť s ním čas v jednej izbe.

(Reubenovi dali dole všetky hadičky a položili ho k bračekovi.)

„Dali sme mu dole všetky hadičky a drôtiky a položili sme ho do postieľky vedľa brata, aby mohli stráviť nejaký čas spoločne. Predstava, že moje krásne dieťa zomiera, ma napĺňalo hrôzou, ale boli sme aj s manželom pokojní a užívali sme si každú jednu sekundu, lebo sme nechceli, aby to bolo traumatické. Záležalo nám na tom, aby to bolo pre Reubena príjemné, pokojné a tiché. Bola to naozaj nádherné. Sledovali sme západ slnka. Keď zomrel, bol to pokojný moment. Obaja sme ho držali, bozkávali jeho zlatú kožu, vdychovali jeho vôňu a povedali sme mu, že ho milujeme a vždy bude s nami."

(Na Reubena nikdy nezabudnú.)

V nasledujúcich týždňoch Arloe zosilnel a mohli si ho zobrať domov. „Bol to pocit nebeskej blaženosti, ale súčasne som cítila neskutočný smútok, lebo mi chýbal každý centimeter jeho bračeka,“ opísala Kathryn svoje pocity. Napriek tomu si synčeka užíva a hovorí, že je to úžasný chlapík. „Je to šťastný chlapec s riadnymi pľúcami, dokáže kričať na celý dom,“ zasmeje sa. Aj jeho obličky sú preventívne pod kontrolou, no zdá sa, že sa vyvíjajú dobre. So starším bratom Theom sú už veľkí parťáci a rodičia im často rozprávajú o Reubenovi, vďaka ktorému tu Arloe môže s nimi byť.

(Starší Theo drží v ruke fotku Reubena a Arloa.)

Prečítajte si tiež:

Dvojičky, ktoré sa nepodobajú

Príbeh napísaný životom:Jessica otehotnela počas tehotenstva



 

 

Fotogaléria


Foto: UGC MSN

Ďalšie články

Gurmán.sk

Feminity

Zdravie

Diskusia